Od začiatku globálnej finančnej krízy uplynulo tento rok päť rokov. Po piatich rokoch sa ale ekonomické výsledky európskych štátov veľmi líšia. Podľa odhadov Eurostatu bude na konci tohto roka nemecká ekonomika o 4,2 percenta väčšia než pred krízou, zatiaľ čo francúzska ekonomika bude o 0,7 percenta menšia ako pred krízou a britská bude tiež o 1,9 percenta menšia.
Oveľa horšie je to na európskom juhu: španielska ekonomika bude o 5,9 percenta, talianska o 8,7 percenta a grécka o 23 percent menšia ako pred piatimi rokmi.
Britský ekonomický rast dnes veľmi rýchlo predbieha rast v eurozóne. Britská kríza bola hlboká a dlhotrvajúca a Británia bola podobne ako USA jadrom či ohniskom bankovej krízy. Nakoniec sa ale zdá, že britský recept zabral. Jeho jadrom bolo relatívne rýchle a rezolútne riešenie bankovej krízy po americkom vzore. Ďalej je zjavné, že sa Británii podaril mix rozpočtových škrtov, nízkych úrokov a veľmi uvoľnenej menovej politiky. Nižším príjmovým skupinám sa uvoľnili dane a vláda robila maximum preto, aby splátky hypoték (pre Britov úplne zásadné) nezaškrtili dopyt.
Naproti tomu sa v eurozóne príprava bankovej únie a posilnenie bánk vlečie, Európska centrálna banka je menej dynamická ako Bank of England, vďaka nemeckým prebytkom je euro príliš silné a rast škrtia aj vysoké dane a fiškálna prísnosť.
Hocikto má svoje pochybnosti. Tak napríklad ekonóm Barry Eichengreen sa pýta, či sa do eurozóny nakoniec nevracia plnohodnotná krízy. Čísla sú alarmujúce: jadrová inflácia klesla v eurozóne na 0,8 percenta, ceny výrobcov spadli o pol percenta, menová zásoba vzrástla iba o 1,8 percenta, pôžičky privátnemu sektoru spadli o takmer tri percentá.
Problém je v tom, že sa ECB podľa Eichengreena rozhodla, že tomu nebude razantne čeliť. Odmieta ďalej znižovať úrokové sadzby, pretože sa bojí, že jej v arzenále zostane jediná zbraň, a tou bude kvantitatívne uvoľnenie, resp. nákup dlhopisov, ktorým by si však antagonizovala svojich nemeckej akcionárov a hlavne nemeckú verejnú mienku.