ECB drží Grécko ďalej nad vodou. Centrálni bankári vo Frankfurte rozhodli o navýšení prístupu k záchrannej likvidite, aj keď iba o 200 miliónov euro (na celkových 80,2 miliardy). Možno dôležitejšie ale je, že ECB zatiaľ nestanovila žiadne obmedzenia na prijímanie gréckych dlhopisov do zástavy za poskytnuté peniaze. Prečo?
Grécke banky sa dnes dostanú k eurám iba skrz záchranný likvidity program (ELA-emergency Liquidity assistance). V ňom si nepožičiavajú priamo od ECB, ale z národnej centrálnej banky (kreditné riziko nesie grécka centrálna banka) a za horších podmienok (vyšší úrok). Výmenou za poskytnuté peniaze musia dať banky ako zástavu (kolaterál) spravidla vládne dlhopisy.
ECB ale nikdy neakceptuje kolaterál zo 100 percent, ale v závislosti na jeho kvalite iba z časti.
Iba 75 percent
ECB začala v posledných týždňoch uvažovať nad tým, že by kvôli vysokému riziku spojenému s Gréckom, nariadila v rámci programu ELA akceptovať grécke dlhopisy za výrazne menej ako 100 percent (agentúra Bloomberg špekuluje o 75 percentách). To inými slovami znamená, že by si banky za grécky dlhopis v hodnote 100 euro mohli v rámci program ELA siahnuť na eurovú pôžičku v hodnote "iba" 75 eur. To by zo dňa na deň dostalo grécke banky pod výrazný tlak.
Aj keď sa ECB rozhodla ďalej držať grécky finančný systém v hre, vyhliadky nie sú vôbec ružové. Rad indícií nasvedčuje tomu, že na júnové splátky MMF (celkovo necelých 1,5 miliardy eur) Gréci bez pomoci zvonka peniaze nezoženú. A dohoda na zásadných reformných bodoch (predovšetkým dôchodkoch a reformách na trhu práce) je v nedohľadne. Ak chce premiér Tsipras stihnúť sľubované referendum o reformnom balíku, dohoda musí byť na stole najneskôr do budúceho týždňa. Inak sa Gréci budú kapitálovým kontrolám a ďalšiemu vyhroteniu situácie vyhýbať len ťažko.
Článok bol zverejnený na portály patria.cz