Kríza slabne. Rozkvet však nečakajte (komentár)

Keď došlo k zverejneniu indexu PMI, ktorý v júli vyrástol na hodnotu 50,4, médiá začali písať oslavné články o konci recesie. V rovnaký deň ECB upozornila, že sa spomaľuje tempo zhoršovania poskytovania úverov v eurozóne.

Údaje o HDP sú veľmi nepresný indikátor ekonomickej aktivity. Nie je v podstate veľký rozdiel medzi rastom o 0,2 a poklesom o 0,1 percenta. Aj keď došlo k zlepšeniu týchto čísel, ekonomická realita sa vo Francúzsku ani v Španielsku príliš nezmenila. Avšak hodnoty rastu HDP sú veľmi vďačnou pomôckou pre argumentáciu politikov.

Napriek tomu sa zdá, že sa Európa skutočne stabilizuje. No všetky krajiny EÚ sú napriek tomu vo veľmi zložitom vývoji a v doslova krehkej ekonomickej i politickej situácii. Napriek tomu, že všetci sľubujú návrat k silným rastom, osobne očakávam v najbližších rokoch iba veľmi slabý (ak vôbec nejaký ) rast, ktorý bude dominovať vývoju Európy.
Taký slabý ekonomický rozvoj nie je pre krajiny na periférii Európy ničím novým. Od polovice 19. storočia až do polovice 20. storočia vykazovali krajiny ako Španielsko, Portugalsko či Grécko malú ekonomickú výkonnosť, vysokú mieru nezamestnanosti a značnú emigráciu. Boom, ktorý krajiny zažili medzi rokmi 1990 až 2008, bol v podstate výnimkou.

Zásadný rozdiel je však v myslení obyvateľstva v týchto krajinách. Dnešní dvadsiatnici a tridsiatnici sa narodili a boli vychovaní ako súčasť Európskej únie. Títo ľudia radi využívajú všetky výhody, ktoré EÚ ponúka, ako napríklad voľný pohyb osôb po kontinente a majú veľký záujem o ich zachovanie. Majú vysoké očakávania na pohodlný život a nie sú ochotní podieľať sa na riešení prudkého ekonomického poklesu, ktorý so sebou nesie pokles ich životnej úrovne.
Hlavný problém pre stabilitu Európy spočíva v silnejších európskych krajinách, ktoré nie sú zvyknuté na častejšie recesie. Ich obyvatelia tiež nie sú pripravení týmto zníženiam čeliť.

V súčasnej dobe štatistiky ukazujú, že rast nezamestnanosti nastupuje (pri pomernom porovnaní) oveľa rýchlejším tempom v krajinách, ako je napríklad Holandsko. Relatívny nárast tu predstavoval 24, zatiaľ čo v Španielsku „len“ 11 percent za prvé tri mesiace roka 2013.

Ľudia z periférnych krajín Európy si uvedomujú, že ich budúcnosť je spätá so zvyškom Európy. Ale krajiny v centre Európy pociťujú, že súčasné problémy možno vyriešiť skôr menším prepojením so zvyškom krajín Európskej únie. Preto sú v Grécku či Španielsku volené ľavicové strany, ktoré garantujú veľký štát poskytujúci značné sociálne dávky pre blaho svojich občanov a na severe Európy majú stále väčšiu popularitu strany zamerané skôr nacionálne, sľubujúce obmedzovať spojenie so zvyškom Európy.

A tak, aj napriek zdanlivo pozitívnym ekonomickým dátam, je situácia v Európe napätá a stále veľmi ďaleko od finálneho riešenia. A aj napriek blahosklonným úsmevom na tvárach politikov, ktoré majú bežného voliča uistiť, ako dobre sa už bude všetko vyvíjať, musíme aj naďalej očakávať nestabilné ekonomické prostredie. Rozhodne netreba očakávať pokojné budúce roky v Európe.