Je máj roku 2008. Tvár na titulných stránkach českých novín a časopisov patrí jednému z najbohatších Čechov - Zdeňkovi Bakalovi (a vtedajšiemu majiteľovi vydavateľstva Ecopress, pozn. red.). Práve sa mu podaril najväčší úspech v histórii pražskej burzy a zároveň najvýznamnejšia udalosť burzovej scény v Londýne toho roku. Spoločnosť NWR, ktorú Bakala spoluvlastní, vstúpila na verejný trh. Investori sa po akciách môžu roztrhať. Emisia je 7,3-krát preupísaná. Akcia NWR stojí 425 korún.
Je august, rok 2013 a Spoločnosti NWR úplne reálne hrozí insolvencia. Na udržanie ťažby v bani Paskov musí prispieť česká vláda. A akcia NWR stojí tri koruny. Kto počas IPO (primárny úpis akcií) spoločnosti NWR investoval milión korún a svoju investíciu si ponechal, zostalo mu biednych 70 tisíc korún. Tento piatok jej akcionári rozhodnú: reorganizácia, alebo platobná neschopnosť.
Krajčír z Brna
Zdeněk Bakala má dnes podľa Forbesu majetok asi 800 miliónov dolárov. Ešte pred niekoľkými rokmi to však bolo dvakrát viac. Ako sa českému magnátovi podarilo takto schudobnieť? Môže za to uhlie. Najskôr by sme však mali vedieť, ako Bakala k miliónom prišiel.
Mladý Zdeněk Bakala z Brna vyštudoval textilnú priemyslovku, jeho povolanie je dámsky krajčír. V tejto profesii však nikdy nezažiaril, zvolil si inú cestu a napokon sa mu podarilo vyštudovať finančníctvo na univerzite Darthmouth College. Po praxi v Credit Suisse sa rozhodol osamostatniť a založil poradenskú a dnes aj brokerskú firmu Patria Finance. Tú neskôr predal a rozhodol sa pre iný biznis, ktorý mu mal zmeniť život. Prostredníctvom skupiny RPG invest kúpil ťažobnú skupinu Karbon Invest, vrátane jej zlatej sliepky a vlajkovej lode v jednom - OKD. Vtedy sa to javilo ako fantastická investícia. Ceny uhlia tomuto bznisu priali a firma bola zisková. Navyše, minister financií Bohuslav Sobotka priložil ruku k dielu a zariadil, aby Balaka získal štátny podiel za férovú (až príliš rozumnú) cenu. Bakala preto OKD uviedol za pomyselných zvukov fanfár na londýnsku a pražskú burzu. Investori zaslepení vidinou zisku mu doslova trhali akcie z ruky. V tom čase to však dávalo zmysel. Na trhoch zúrilo hojné predkrízové obdobie, OKD mala slušný zisk a ceny uhlia, na ktoré sa špecializovala, boli stabilné.
To, že to nebola fantastická investícia ale investičný prešľap, sa ukázalo až neskôr.
Potom však prišiel rok 2009. Kríza udrela naplno a zrazila ceny komodít, vrátane čierneho uhlia. Pokles ceny mnohých prekvapil, iných nie. Ale po vojne je každý generálom, že. OKD sa začala zadlžovať a dnes je dlh firmy asi 22 miliárd českých korún. Uhlie sa však nechystalo zdražieť na normálnu, a už tobôž nie na premrštenú predkrízovú úroveň. A tak dnes na stole leží návrh na insolvenciu.
Kto za to môže?
Hodnota spoločnosti sa tiež do veľkej miery opierala o projekt ťažby v poľskom Debiensku. K tomu však nikdy nedošlo a za súčasné ceny uhlia na svetových trhoch ani nedôjde. Neoplatí sa. Vina ale padá aj na manažment spoločnosti, ktorý sa - s najväčšou pravdepodobnosťou v snahe o udržanie chodu spoločnosti - uchýlil k dlhu NWR. Svoj diel však majú tiež vlády z deväťdesiatych rokov. Rozparcelovanie moravsko-sliezskeho priemyslu a jeho neefektívna privatizácia viedli k tomu, že mnoho kedysi funkčných podnikov nie je konkurencieschopných. A nezanedbateľný bol pochopiteľne aj vplyv celosvetovej krízy, ktorú naša časť Európy začala pociťovať od roku 2009.
S Bakalom a jeho OKD sa spája jedna z najznámejších káuz našich susedov. Počnúc zvláštnou privatizáciou firmy, ktorú vybavil vtedajší minister financií Bohuslav Sobotka (ten istý Sobotka, ktorý je dnes predsedom českej vlády), pokračujúc prepúšťaním v Bani Paskov a napokon naliatím 600 miliónov korún do OKD zo štátneho rozpočtu v mene záchrany tisícov pracovných miest.
Tento piatok sa ukáže, či veritelia schvália reorganizačný plán NWR. Jeho súčasťou je odpustenie časti dlhu a vydanie nových akcií. Veritelia aj akcionári však musia počítať s tým, že o podstatnú časť svojich investícií prídu.
Ak plán neschvália, je na mieste ešte horší scenár. Ten by vyústil v insolvenciu NWR (podnik, ktorý dnes OKD zastrešuje). OKD by zmenila majiteľa. Kto by ju ale kúpil? Český štát, ako navrhoval minister priemyslu a obchodu Mládek? Veritelia v piatok pravdepodobne reorganizáciu schvália. Otázka je, či sa tak môže z NWR stať spoločnosť s perspektívnou budúcnosťou. A tá zostane ešte veľmi dlho nezodpovedaná.