Investori sa splašili. Unáhlene (komentár dňa)

Pondelok tohto týždňa ponúkol nezaujatému pozorovateľovi neoceniteľnú sondu do života a fungovania globálnych kapitálových trhov. Od začiatku dňa sa všetky finančné médiá predháňali v tom, ktoré z nich prinesie aktuálnejšie informácie o priebehu, resp. výsledku talianskych parlamentných volieb. Samozrejme, ide o tretiu najväčšiu ekonomiku eurozóny, ale ruku na srdce – Taliani sú predsa povestní tým, že vlády menia ako ponožky a tak bol dôraz na práve skončené voľby možno mierne prehnaný.

Prvé odhady výsledkov (tzv. exit-polls) mali byť publikované krátko po tretej hodine poobede a najväčšia obava trhov plynula z variantu návratu Silvia Berlusconiho k moci. Keď sa ale okolo štvrť na štyri objavili odhady predpovedajúce víťazstvo stredoľavých strán, trhy sa vydali prudko nahor. Obava z návratu Silvia Berlusconiho sa rozplynula, investori došli k názoru, že implementácii a ďalšiemu prehĺbeniu úsporných ekonomických programov nič nebráni a začali nakupovať akcie a dlhopisy ako keby nebol zajtrajšok.

Eufória trvala presne 60 minút. Krátko po štvrtej hodine poobede sa objavili informácie, že v kľúčovom regióne Lombardsko získava Berlusconi nad svojím protivníkom nemalú prevahu a navyše nebolo isté, že sa mu podarilo zvíťaziť vo voľbách do Senátu. To by viedlo k patovej situácii, kedy vláda síce ovláda dolnú komoru, ale cez Senát žiadne radikálne návrhy zákonov nepretlačí. Zrazu bolo všetko inak, hodinu staré nákupy finančných aktív boli najhorším obchodom a zástup predajcov rozmetal zvyšky akejkoľvek dobrej nálady.

Kde sa stala chyba? Investori zabudli, že akékoľvek prvotné odhady čohokoľvek sú nielen veľmi hrubou predpoveďou a v Taliansku to platí dvojnásobne. Nehovoriac o tom, že obchodovať na základe nadpisov a „horúcich správ“ je vždy ošemetné. Nie nadarmo totiž existuje príslovie „zdanie klame“...