Okrem hmotného majetku totiž firmy vlastnia aj majetok nehmotný, ktorý môže ich hodnotu znásobiť. Práve posledné desaťročia sa niesli v znamení nárastu tohto „záhadného“ nehmotného prvku hodnoty firiem. Vo väčšej miere za to môže zmena ekonomiky.
Vznik „záhadného“ prvku
Tento nehmotný majetok je v žargóne finančného účtovníctva známy ako goodwill. Akási prirážka, ktorú je niekto ochotný zaplatiť za biznis, nad hodnotu jej aktív. Štandardné, teda dnešné vnímanie termínu goodwill je odlišné od ponímania toho historického, ktoré predstavuje všetok duchovný a nehmotný majetok.
Koncept nehmotného majetku bol akceptovaný už v neskorom 16. storočí, keď britské súdy priznali, že subjekt disponuje určitými nehmotnými kvalitami, ktoré aj vlastní. Uznaním, že tieto kvality majú monetárnu hodnotu, nazvali ich súdy majetkom „dobrého mena“ jednotlivca v spoločnosti.
Česť a slovo človeka niesli veľkú váhu, a ak ho niekto krivo obvinil a uškodil napríklad jeho podnikaniu, mal nárok na odškodnenie. Toto platilo koncom 16. a začiatkom 17. storočia predovšetkým na anglických súdnych dvoroch, ktoré popísali dobré meno jednotlivca termínom good will (dobrá vôľa), ktoré dnes poznáme pod pojmom goodwill.Kapitalizácia dobrej vôle sa ďalej zintenzívnila v druhej polovici 19. Storočia.
Súdy a podnikatelia v anglo-americkom prostredí začali čoraz častejšie pripúšťať, že podnikateľské subjekty sú u svojich klientov schopné vytvárať recipročnú hodnotu založenú na dobrom dojme klienta, a teda aj na dobrej vôli z kvality kupovaného produktu.Inak povedané, klienti si produkt necenili už len pre jeho úžitok či materiálne hodnoty, ale pre jeho reputáciu. Nasledovali zákony o obchodných značkách (neskôr patenty, autorské práva či licencie), ktoré firmám mali pomôcť túto hodnotu, na ktorej tak tvrdo pracovali, ochrániť.
Nárast goodwillu
Goodwill sa postupne začal zavádzať aj v mnohých fúziách a akvizíciách. Podiel nehmotnej hodnoty na celkových aktívach firiem postupom času vzrastal. Za ostatných 25 rokov sa tak trhová hodnota firiem obchodovaných na burze začala výrazne odchyľovať od ich účtovnej hodnoty.
Podľa štúdie od firmy Ocean Tomo z roku 2011 nehmotná hodnota firiem indexu Standard & Poor’s 500 tvorila v roku 2010 približne 80 percent z ich celkovej trhovej hodnoty. V roku 1975 to bolo len 17 percent. Inými slovami, len 20 percent z celkovej trhovej hodnoty priemernej firmy je dnes tvorených fyzickým, hmotným majetkom.
Keďže pomer hmotného a nehmotného majetku firiem S & P 500 zostal v období 2005 až 2010 takmer rovnaký, možno hovoriť, že na raste tohto indexu, a teda aj akcií jeho jednotlivých komponentov, sa výrazne podieľal rast nehmotného majetku. Toto je pochopiteľné, keď si uvedomíme, že takmer dve tretiny svetového HDP tvoria služby. Pri spomínanom indexe je to ešte viac.
Za nárastom goodwillu v pomere k celkovej hodnote firmy stojí zmena v svetovej ekonomike. Zatiaľ čo dobré meno krajčíra alebo pekára malo v minulosti vplyv len na danú štvrť mesta, firmy ako Facebook či Apple majú dnes vďaka globalizácii vplyv na takmer celý svet. Ďalším faktorom je presun smerom k technológiám, ktoré nesú veľkú duchovnú hodnotu. Sprostredkúvajú ju zákony o duševnom vlastníctve. V neposlednom rade veľkú úlohu zohráva spomínaný nárast služieb, ktoré nepotrebujú toľko hmotného majetku ako priemyselné odvetvia.
Keď Facebook kupoval Instagram, veril, že hodnota Instagramu stúpne; stál za tým odhad, že počet používateľov Instagramu bude rásť. Aj preto z celkovej sumy akvizície 521 miliónov dolárov tvoril goodwill až 83 percent, teda až 433 miliónov. Ak je výhľad firmy do budúcna pozitívny, jej knižná hodnota narastá. Naopak, ak sa očakáva, že firme sa dariť nebude, tzv. dúfanie trhu klesá, v dôsledku čoho sa zníži aj jej hodnota.
Teória budúcnosti je vlastná aj profesorovi politickej ekonómie Ronenovi Palanovi, ktorý považuje náladu ohľadom budúcnosti za kľúčový faktor nielen pre rast hodnoty firiem, ale aj pre rast finančných trhov. Následne „dúfanie v budúcnosť“ (market futurity) a založené na viere, aké zisky či tržby firma bude mať, v spojení s náladou na trhoch, ktorú formujú tvorcovia politík, sú fundamentálnou zložkou jej súčasnej hodnoty.
Možné riziká?
Kapitalistický systém je teda založený na princípoch budúcnosti, čo ho robí prirodzene špekulatívnym a neistým. Jeho rast je limitovaný len jedinou bariérou: súčasnosťou. Ak prístup k financiám (napr. k úverom) narazí na svoj strop, t. j. ak zadlženosť prevýši schopnosť splácať, projekcie ohľadom rastu sa budú zhoršovať. Podobne je to aj pri akciách, kde schopnosť generovať zisky v budúcnosti je daná príjmami v súčasnosti. Inými slovami, trhové dúfanie v svetlú budúcnosť prevláda, až pokiaľ budú subjekty schopné splácať svoje pohľadávky.
Je otázne, či nárast nehmotnej hodnoty môže v prípade nedostatku opatrnosti čoraz pravdepodobnejšie spôsobiť, že sa zopakuje situácia ako v roku 2008. Čoraz väčší počet politických ekonómov poukazuje na možný hazard z „presýtenia z dúfania“, kde k rapídnej strate hodnoty môže prísť hlavne vo firmách, ktoré majú nízky podiel hmotných aktív. Na druhej strane poskytovanie čoraz lacnejších a bezpečnejších peňazí štátmi a centrálnymi bankami a dopĺňanie potrebnej likvidity v spojení so zavádzaním prísnejšej finančnej regulácie túto situáciu odďaľuje. Nedá sa však povedať, že ju eliminuje.
Komentár bol zverejnený na webe jet.sk.