Ministerstvo kultúry navrhuje zvýšiť poplatky za rozhlasový a televízny prijímač. Zdá sa, že diskusia o potrebe prežitia verejnoprávneho vysielania sa skončila, alebo sa odkladá. Predchádzajúca koalícia nesplnila jednu zo svojich programových úloh a legislatívny a ekonomický stav verejnoprávnych médií neriešila. Prekážkou bola zložitosť problematiky i situácie a vo výraznej miere i rozdielne politické zámery. Návrhy na systémové riešenia sa podmieňovali personálnymi a inými nesystémovými vecami, až sa zablokovali úplne. Zákony o STV a SRo sa neprijali a dlhy sa zmierňovali rozhodnutiami ad hoc. V inštitúciách sú rezervy v hospodárení, ale interné opatrenia môžu situáciu len mierne zlepšiť, nie vyriešiť. Na porovnanie -- Česká televízia vďaka dvojnásobnému počtu koncesionárov a väčšiemu reklamnému trhu v roku 2001 hospodárila so 6,5 miliardy českých korún, STV s 1,9 miliardy slovenských. Pritom rozhodujúcu časť nákladov televízií treba vynaložiť rovnako pre malú i veľkú krajinu a je jedno, či sa vysiela pre päť, desať alebo sto miliónov divákov. Pri inkasovaní poplatkov však počet zaváži.
Návrh ministerstva kultúry rieši výšku poplatkov a okruh platiteľov. Ale len čiastočne a jednorazovo. Napríklad neobsahuje mechanizmus zvyšovania poplatkov v závislosti od inflácie. Nepripravuje sa ani odstránenie systémovej chyby založenej v roku 1999. Vtedy bola prijatá novela, podľa ktorej sa výška poplatkov nestanovuje vyhláškou ministerstva financií ako dovtedy, ale explicitne priamo v zákone. Takto sa zvyšovanie (a nezvyšovanie) poplatkov stalo lacnou politickou muníciou a v predvolebnom období sa ňou aj strieľalo.
Novela má čiastočne riešiť poplatky za oslobodených koncesionárov. Ale polovičato -- a to aj výškou poplatku, aj vecne. Verejnoprávne mediálne inštitúcie nemajú byť súčasťou sociálnej siete, to je výlučnou povinnosťou štátu. Čiastočné kompenzácie zo štátneho rozpočtu zvyšujú závislosť STV a SRo od politiky, zvádzajú k obchodom rôzneho druhu a zneprehľadňujú aj tak temné prostredie.
No a najvážnejšou chybou novely je, že si nevšíma právnické osoby -- ich poplatky ostávajú nezmenené. Asi opäť úraduje loby, ktorá slávila úspech aj pri posledných výraznejších zmenách zákona v roku 1996. Do zákona sa vtedy dostalo, že sa poplatky platia len za prístroje, ktoré sú v účtovnej evidencii. Aj keď sa nepatrí podozrievať z porušovania zákona, je viac než pravdepodobné, že sa obchádza -- televízory v hoteloch a hostincoch účtovne neexistujú a fyzicky áno -- a STV a SRo tak prichádzajú o ďalšie peniaze.
Zvyšovanie televíznych a rozhlasových poplatkov je pre politikov a najmä občanov nepopulárne, ale potrebné. Aby to malo nielen prevádzkový, ale i reformný význam, treba rýchlo urobiť ďalšie kroky, najmä predložiť zákon, ktorý pre STV a SRo stanoví korektný a dlhodobý právny a ekonomický rámec.
StoryEditor