Panika zo začiatku týždňa je už za nami. Akcie v priebehu pár minút stratili viac ako 10 percent len na to, aby takmer celý tento pokles do konca týždňa vymazali. Market-makeri ako spoločnosť Virtu zarobili obrovské peniaze. Mimochodom, Virtu mala iba jeden stratový deň za posledných 6 rokov – nie zlý biznis model. Avšak zdá sa, že na úkor dôvery na finančných trhoch.
Aj napriek následnému nárastu akcií sa pred nami zbierajú mraky novej krízy. Tá neprichádza z Grécka ani Ameriky, ale z rozvíjajúcich sa trhov. Krajiny „Emerging markets“ od Brazílie až po Čínu sú významní exportéri komodít, keď až polovica ich exportu pochádza z predaja surovín. A tie počas tohto týždňa klesli na najnižšie hodnoty v tomto storočí. To vytvára pre exportérov veľké problémy.
Napríklad taká Saudská Arábia plní až 90% svojho rozpočtu z príjmov z predaja ropy. Pokles ceny ropy za posledný rok o 70% si vyžaduje nielen výrazné zosekanie rozpočtu, ale aj zavedenie prvého deficitu verejných financií za dlhé roky. A to deficitu vo výške 20%! K rozpočtovému deficitu sa pridružuje aj deficit obchodnej bilancie. Rastúca životná úroveň si v posledných rokoch vyžiadala výrazný rast importu, čo sa v súčasných podmienkach javí ako neudržateľné s možnými politickými a sociálnymi následkami.
Nie je potom prekvapením, že meny rozvíjajúcich sa krajín sa predbiehajú v tom, ktorá viac oslabí. Kapitál tieto destinácie opúšťa, čo ešte viac zhoršuje ich situáciu. Centrálne banky sa snažia intervenovať v prospech svojich mien, no bojovať proti globálnemu kapitálu nie je ľahké. Napríklad taká Čína za posledné dva týždne minula na intervenciách viac ako 100 miliárd dolárov – toľko ako za celý predchádzajúci polrok. Čína má značné devízové rezervy, no ostatné krajiny si to nemusia dovoliť.
S klesajúcimi menami sa do katastrofálnej situácie dostávajú najmä domáce subjekty, ktoré si zobrali úvery v zahraničných menách. Musia tak stále viac vynakladať za ich splátky, čo je spolu so stratou trhov pre svoje produkty najčastejším dôvodom ich krachu. Práve tu sa začína prejavovať silná paralela s Ázijskou krízou z roku 1997. Tentokrát však zasahuje rozvíjajúce sa krajiny po celom svete.
Za bežných okolností by rozvinuté trhy dokázali prichádzajúcu krízu absorbovať. Avšak súčasná slabosť Eurozóny či Japonska ide ruka v ruke s problémami rozvinutých exportérov komodít ako je Kanada, Austrália či Nový Zéland. Jediným ostrovom rastu sa javí USA, kde posledné dáta HDP prekvapili. Je však otázka či USA zachránia svet. Zdá sa, že sotva.
S nadsázkou povedané, rast americkej zamestnanosti od poslednej krízy je ťahaný najmä dočasnými pracovnými miestami s prevahou čašníkov a barmanov – sotva povolaní zvyšujúcimi produktivitu práce. A keď hovoríme o americkej produktivite, jej rast za posledných 20 rokov je ťahaný primárne rastom produktivity finančného sektora. A tá narazila na svoj strop. S pokračujúcimi nulovými sadzbami sa bude pri neefektívnom alokovaní kapitálu pravdepodobne iba zhoršovať.
Celkovo sa tak zdá, že klesajúci globálny dopyt a nadmerná produkcia komodít vytvorili novú krízu rozvíjajúcich sa krajín, ktorá sa cez finančný trh a deflačné tlaky dostáva aj do rozvitých ekonomík. Tie nám v priebehu nasledujúcich mesiacov ukážu svoju odolnosť. Problémom bude, ak zistíme, že ani bilióny QE nám nepomohli vytvoriť silnejšiu ekonomiku.