Ruský bankový sektor, postihnutý západnými sankciami, hľadá nový modus vivendi a snaží sa vytvoriť vlastný - národný platobný systém (pre bankové karty). Nový systém bude, na ruskom území konkurentom medzinárodných platobných mechanizmov Visa a Mastercard a má za cieľ znížiť závislosť Ruska na zahraničných finančných inštitúciách. Práve obmedzenie platobného styku pre ruské banky prostredníctvom spoločností Visa a Mastercard bolo súčasťou sankcií Západu za postup Kremľa na Ukrajine.
Národný systém platobných kariet, ako znie oficiálny názov pripravovaného projektu, by sa mal rozbehnúť (v testovacej verzii) v polovici decembra 2014. V úvodnej fáze sa do nového systému zapojí 8 ruských bánk, ktoré figurujú na sankčnom liste Západu. Neskôr by sa mali pridávať ostatné ruské bankové domy. Ako prvý začnú novú platobnú architektúru používať banky Rosbank, Gazprombank a Alfa-Bank. Ruská centrálna banka vložila do projektu na úvod 13,6 mld. USD, aby národný platobný systém podporila dostatočnou likviditou. Ruská menová autorita bude súčasne garantom a hlavným regulátorom celého platobného systému.
Ruský národný platobný systém by mal začať ostrá prevádzka v priebehu 1Q15 a od decembra 2016 by mal začať vydávať vlastné platobné karty. Od začiatku roka 2015 by navyše mali byť všetky medzinárodné kartové operácie Visa a Mastercard na ruskom území sprocesovanie prostredníctvom nového systému.
Krátko po anexii Krymu sa (v EÚ a USA) začali hromadiť špekulácie o tom, že Rusko by mohlo byť odstrihnuté od systému SWIFT (medzibankový platobný systém). To by v praxi znamenalo úplnú finančnú izoláciu Ruskej federácie a podľa vyjadrenia ruských bankárov by šlo o "vyhlásenie vojny". Zbrane hromadného finančného ničenia, ako SWIFT, však zatiaľ zostávajú ležať ladom, aj keď v rámci nezáväzného hlasovania poslancov EÚ bol schválený text odporúčací odstrihnutie Ruska od SWIFT v prípade ďalšieho vyhrotenia rusko-ukrajinského konfliktu.
Aj tak však ruská ekonomika živorí a budúci rok ju s najväčšou pravdepodobnosťou čaká recesia. K tomu treba pripočítať klesajúce ceny ropy, ktoré ochudobňujú ruský štátny rozpočet a podporujú oslabovanie rubľa. Ruská mena od začiatku roka stratila voči doláru 63% a to napriek všetkým opatreniam centrálnej banky. Rubľu nepomohlo ani zvýšenie sadzieb, ani priame intervencie, ani zavedenie free floatu, ani zníženie sadzieb u devízových repo operácií. A aby toho nebolo málo, ruské korporácie musia v rámci decembrovej úverovej tranže splatiť 35 milárd dolárov, čo vytvorí ďalší tlak na rubeľ.
Devízové rezervy navyše Rusku rýchlo ubúdajú. Intervencie centrálnej banky spoločne s finančnou výpomocou bankám majú za následok pokles rezerv z 515 mld. USD pred rokom na súčasných 419 mld. USD. Pätinová strata devízových zásob sa však nijako neprejavila na sile rubľa, iba spomalila jeho pád.
Je otázkou, či väčšiu finančnú nezávislosť Ruska, ktorú má nový platobný systém podporiť, bude niečo platná v situácii, kedy sa ruské hospodárstvo potáca na hranici recesie a mena nezadržateľne padá, spoločne s ropou. Len počas dnešného obchodovania ropa (Brent) odpísala ďalšie 3% (67 USD / barel). Nízke ceny čierneho zlata podlamujú hospodársku stabilitu a tiež veľkosť ruskej ekonomiky, ktorá sa od začiatku roka scvrkla (podľa ukazovateľa HDP) z pozície 8. najväčšej ekonomiky na svete na úroveň stredne veľkej krajiny ako je Španielsko alebo Kórea.
Negatívne indikácie budúceho ekonomického vývoja v Rusku vnímajú tiež (zahraniční) investori, ktorí v tomto roku stiahli z Ruska kapitál v celkovej výške 125 mld. USD, čo je najvyššia suma od finančnej krízy v roku 2008. Do boja o zahraničné financie sa vložil aj prezident Putin, ktorý 4. decembra vyhlásil totálnu amnestiu na kapitál, ktorý Rusi prevedú späť do vlasti. Nikto sa ich nebude vypytovať na pôvod majetku, zdôraznil Putin. Kto by chcel však prevádzať peniaze do krajiny, ktorej mena stratila na rok vyše 60% svojej hodnoty a ktorej ekonomika sa (veľmi pravdepodobne) rúti do recesie.
Zdroj: Bloomberg, Sputnik, Vedomosti