V súvislosti s bombovým útokom v Bostone našinca zrejme prekvapila rétorika Bieleho domu. Tak hovorca tohto oficiálneho centra americkej moci, ako aj prezident Obama, sa zdráhali označiť tento útok za teroristický. Súčasne však Biely dom od prvej chvíle nazýval útok v Bostone „aktom teroru“.
V americkej odbornej literatúre sa oba pojmy – teror a terorizmus – odlišujú. Ako teror sa zväčša chápe násilie štátu smerom nadol a násilie všeobecne, vrátane „aktov teroru“, zatiaľ čo za terorizmus sa označuje skôr politicky motivované násilie proti štátu a jeho obyvateľstvu, pričom civilisti a vôbec „okoloidúci“ bývajú uprednostňovanými cieľmi.
Momentálne je celá Amerika v napätí a očakáva výsledok vyšetrovania, ktoré má ukázať, kto je páchateľom bombových útokov v Bostone. V obyvateľstve USA je od 11. septembra 2001 zakódovaný prvotný reflex, ktorý hovorí, že za podobným nezmyselným útokom musia stáť islamisti, teda tí, ktorí sledujú dosiahnutie náboženských cieľov ozbrojenými prostriedkami. Že tento prvotný reflex nemusí vôbec zodpovedať realite, bolo dobre viditeľné na bombových útokoch v Madride v roku 2003. V prvých hodinách po masakre, pri ktorej vtedy zahynulo asi tristo ľudí, sa automaticky uvádzala ako páchateľka baskická teroristická organizácia ETA. Ale, ako vieme, nebolo to tak a polícia potrebovala čas na zhromaždenie dôkazov, ktoré nakoniec jednoznačne usvedčili práve islamistov.
V Spojených štátoch čakajú na to isté, teda na dôkazy. Je dobré pripomenúť, že časť bezpečnostných expertov v USA už obrátila pozornosť inam, a síce na pravicovú teroristickú scénu, ktorá sa označuje ako vlastenecká a vyhlasuje záchranu Ameriky pred „černochmi“ a „čiernym otcom v Bielom dome“.
V súvislosti s útokmi v Bostone je extrémne dôležité, k akému záveru dospeje vyšetrovanie FBI, CIA či iných orgánov a či nájdu aj zahraničnú stopu. V takom prípade by nepochybne hrozila diplomatická, politická či dokonca vojenská odveta. Samozrejme, ak by sa preukázalo, že daný štát sa na útoku podieľal prinajmenšom ako tichý komplic. Bushova doktrína, ktorú doteraz nikto oficiálne nezrušil, pripúšťa takzvanú kolektívnu záruku: ak akýkoľvek štát toleruje na svojom území aktivity smerujúce k terorizmu proti Spojeným štátom, zodpovednosť nesie popri páchateľoch aj samotný štát.
Teraz, dva dni po útoku, existuje však viacero scenárov: mohlo ísť o „vlka samotára“ či o psychopata a mohlo ísť aj o krutý kanadský žartík. To nemení nič na skutočnosti, že útok so zatiaľ tromi obeťami vyvolal v USA viac pozornosti, než ako dokážu každoročné hurikány zanechávajúce po sebe spúšť a desiatky mŕtvych.
Spojené štáty sú od 11. septembra 2001 zranený národ a podobné incidenty, ak by boli v réžii teroristov, by silno útočili na americké sebavedomie a viedli by – ako v USA vždy – k mimoriadnemu zomknutiu národa a za volaním po odplate.
Bez ohľadu na to, či bol bombový útok dielom psychopata – zabijaka, ktorými sa to začína hemžiť nielen v Spojených štátoch amerických, ale aj v Európe, vrátane Slovenska, je evidentné, že páchateľ chcel, aby obe bomby bolo počuť nielen v Amerike, ale všade vo svete. Skutočnosť, že k bombovému útoku si páchateľ (alebo páchatelia) vybrali práve vlastenecký sviatok (Patriot´s Day), ktorý sa oslavuje predovšetkým v Massachusetts (okrem štátov Maine a Wisconsin), najskôr nebolo náhodou.
Opäť sa ukazuje, aký efektívny môže byť teroristický akt, hoci aj malého rozsahu. Fungujú tu tie isté mechanizmy reakcií, ktorých sa s bleskovou rýchlosťou zmocnia svetové médiá: krvavé scény, zúfalstvo, kolektívny strach a neistota. Niečo, čo má pre každého teroristu oveľa väčšiu hodnotu než počet zabitých ľudí.
Ivo Samson,
riaditeľ Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií MO SR