Povolebná eufória pomaly opadáva a prichádza čas rozdeľovania postov. Z doteraz zverejnených dohadov o personálnom obsadení budúcej vlády vyplýva, že v nej s veľkou pravdepodobnosťou nebude sedieť ani jedna žena. Vo vláde, ktorá spravovala v verejné veci posledné štyri roky boli dve ženy, potom chvíľu tri a po odchode ministerky financií ostali zasa len dve. Nie je to veľa, ale predsa len ich bolo viac ako ich bude v tej budúcej. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé vypočuť si názor Fera Tarabu. Pred voľbami vyzýval ženy, aby to urobili. Až po istom čase sa občania, a predovšetkým občianky, dozvedeli, že by mali ísť hlavne voliť a potom sa tiež verejne angažovať a prebrať svoj podiel na správe verejných vecí. Organizácia, ktorá dala "vzniknúť" spomínanému Ferovi, sa hrdila úspechom svojej kampane s tým, že sa im podarilo rozprúdiť verejnú diskusiu a otvoriť nové, doteraz tabuizované témy súvisiace s postavením žien v spoločnosti. To, že Fero teraz mlčí, je o to zaujímavejšie, že niektoré protagonistky hnutia Urobme to sú súčasťou tvoriacej sa vládnej koalície. Strany, z ktorých sa koalícia bude skladať, zároveň vo svojich volebných programoch deklarovali podporu rodine i mladým ľuďom. Zdá sa však, že išlo o klasickú patriarchálnu rodinu, kde má žena vymedzené svoje miesto už nejaké to storočie. Je síce pravda, že k určitému zlepšeniu došlo v zastúpení žien v našom zákonodarnom zbore, keď ich počet vzrástol z doterajších 16 na 22. Celkovo sa však nemožno ubrániť dojmu, že Fero Taraba bol viac nástrojom predvolebného boja než prejavom skutočného záujmu o riešenie ženskej otázky, či dokonca zastúpenia žien vo vrcholnej politike. Minimálne Ferov záujem o túto problematiku akosi ochabol. Zostáva len odpovedať na otázku, či prispel viac k otvoreniu diskusie o postavení žien v spoločnosti alebo, ako tvrdia mnohé kuvičie hlasy, celú myšlienku skôr zosmiešnil.