Právo
Prezident Václav Klaus nedávno poznamenal, že skôr ako referendum o vstupe Českej republiky do EÚ by sa malo uskutočniť referendum o tom, akú Európu si Česi prajú. Má to byť EÚ založená na pokračujúcej politickej integrácii, ktorá by vyústila do federalistického modelu, alebo únia "predmaastrichtská" -- teda len voľné združenie štátov, ktoré spájajú predovšetkým spoločné ekonomické záujmy? Česká politická scéna je rozdelená na polovicu pokiaľ ide o jej oficiálne postoje k otázke budúceho usporiadania EÚ. Klaus má pravdu, keď hovorí, že zatiaľ čo o výsledku referenda o vstupe do únie nie sú žiadne pochybnosti, lebo k členstvu nemáme žiadnu alternatívu, o tom, akú podobu Európy by českí politici mali po vstupe presadzovať, pochybnosti panujú. A nielen to. Zvolením Klausa do najvyššej štátnej funkcie sa česká zahraničná politika v tomto bode dokonale rozštiepila. Zatiaľ čo vládni politici hovoria o prehlbovaní integrácie a niektorí z nich otvorene propagujú federalistický model EÚ, Klaus zasa otvorene vyhlasuje, že je proti politickej únii. Dokonca jednoznačne odmietol aj spoločnú európsku zahraničnú politiku.
(Prezidentov užitočný nápad, Jiří Pehe, 16. 4.)
Le Soir
Rozšírenie o 10 krajín je najväčším v histórii EÚ, konkretizuje sen jednej generácie a znovu spája Európu trinásť rokov po páde Berlínskeho múru. Nastal čas porozmýšľať o tom, do akej Európy noví členovia vstupujú a akú Európu by sme chceli vybudovať. Európa sa už polstoročie raduje z obdobia mieru, ktoré nemá predchodcu v dlhej histórii nezhôd a antagonizmov. Fantómy minulosti boli pochované. Zahraničná politika, ktorú vedieme, kladie dôraz na diplomaciu, rokovania, spoločné záujmy, ekonomické a kultúrne putá a nie na uvaľovanie sankcií, uprednostňuje multilaterálne akcie pred unilateralizmom. Únia naozaj prispela k stabilite a bezpečnosti vo svete.
(Historický deň pre Európu, Costas Simitis, grécky premiér, 16. 4.)
Predchádzajúci monitor