Písal sa rok 1998. Ceny ropy prudko oslabovali a meny niektorých rozvojových ekonomík prežívali doslova voľný pád. Venezuela sa norila do hlbokých problémov spojených s finančnou krízou a Rusko bolo nútené devalvovať svoju menu uprostred nevyhnutného defaultu.
Sme o 16 rokov ďalej a história sa v mnohom opakuje. Rozvojové trhy opäť raz sužujú problémy. Avšak okrem podobností, nájdeme tiež viacero odlišností.
Podobnosti
Padajúce ceny ropy
Cena ropy Brent od júna klesla o takmer 50%. Exportérom z Venezuely, Nigérie či Ruska sa tak výrazne prepadli príjmy z dodávok komodity zahraničným partnerom. Keďže sú verejné rozpočty spomenutých krajín závislé na cene ropy, jej prepad výrazne zvýšil riziko možného defaultu. Napríklad swapy úverového zlyhania pre venezuelské dlhopisy podľa dát Bloomberg naznačujú, že krajine s 97% -nou pravdepodobnosťou hrozí v nasledujúcich piatich rokoch default (teda krach). Úplne pokojné potom nemôže zostať ani Rusko, ktorého vládny rozpočet spolovice plnia práve príjmy z predaja ropy a zemného plynu. Ich výpadok (v prípade apreciácie rubľa, o ktorú sa usiluje ruská centrálna banka) tak môže vládne financovanie ohroziť, čo s ohľadom na komplikovaný prístup Ruska k zahraničnému kapitálu (v dôsledku sankcií) vytvára nebezpečný mix pre štátny rozpočet.
Podobný príbeh potom pamätáme v rokoch 1998-1999, kedy vtedajší kríze v Ázii či Rusko rozpútal prudký tlak na pokles hodnoty meny spôsobený odtokom zahraničného kapitálu, ktorý doplnil (pozitívne) nákladový šok v podobe poklesu cien ropy o takmer 50%.
Rozdrvené meny
Index agentúry Bloomberg sledujúci 20 najviac obchodovaných mien rozvíjajúcich sa ekonomík klesol včera na najnižšiu hodnotu od roku 2003. Vôbec najhorší prepad zaznamenal rubeľ, ktorý ale doplnilo aj oslabovanie tureckej líry na historické minimá, či pokles indickej rupie na úrovne z roku 1998.
V rokoch 1997 - 1998 si podobným tlakom na meny prešli ázijské štáty. Thajsko či Malajzia vtedy kapitulovali na snahy udržať svoje meny zafixované na určitej hodnote, čo napríklad v prípade thajského bahtu znamenalo stratu polovice hodnoty počas šiestich mesiacov.
Menová politika Fedu
Už dlhšie sa očakáva, že Fed v budúcom roku zvýši svoje úrokové sadzby. Malo by ísť o prvý hike od roku 2006. Hrozba pre rozvíjajúce sa ekonomiky je potom naporúdzi - je ním možný nárast čistých kapitálových odtokov zo zeme. Podľa Svetovej banky totiž prípadný rast sadzieb Fedu o percento vyvolá pokles prítokov súkromného kapitálu do týchto krajín až o 50%. Napríklad Rusko tak v tomto a budúcom roku podľa odhadov príde o zahraničný kapitál v hodnote 100 až 125 mld. USD (treba spomenúť, že dôsledkom sú predovšetkým uvalené sankcie).
Práve Rusko potom podobnú situáciu zažilo koncom 90. rokov minulého storočia, kedy postupné zvyšovanie sadzieb Fedom rozprúdilo ázijskú finančnú krízu, ktorá v kombinácii s nákladovým šokom v podobe poklesu cien ropy viedla až k devaluácii ruskej meny a predovšetkým defaultu.
Rozdiely
Flexibilné menové kurzy
Oproti kríze z rokov 1998 - 1999 veľký rozdiel predstavuje voľný pohyblivý kurz. Ten môže pri oslabení meny viesť k podpore ekonomického rastu skrze relatívne lacnejšie exporty.
Devízové rezervy
Devízové rezervy rozvojových ekonomík v medzičase výrazne narástli (podľa MMF z 659 mld. USD v roku 1999 na 8,1 bil. USD), čo štátom umožňuje reagovať na zvýšenú volatitlitu svojich mien na finančných trhoch. Otázkou je, na koľko je prípadná reakcia vôbec účinná? V prípade Ruska sme totiž už dlhšiu dobu svedkami "pálenia" devízových rezerv, ktoré je de facto úplne bez efektu.
Dlh
Namiesto požičiavania v dolároch dávajú v posledných rokoch vlády prednosť financovaniu svojho chodu cez dlhové nástroje v domácich menách. Vďaka tomu môžu splácať svoje záväzky bez toho, aby museli vo veľkej miere využívať svoje devízové rezervy. Zahraničný dlh rozvojových krajín tak podľa MMF v minulom roku dosiahol 26% HDP oproti 40% v roku 1999.
Úrokové sadzby
Hoci sadzby centrálnych bánk v rozvojových krajinách rastú, ich hodnoty naďalej nedosahujú úrovne z krízových rokov minulého tisícročia. Napríklad Brazília tak so svojou utiahli politikou pri sadzbách 11,75% zostáva ani nie na polovici hodnoty z roku 1998.