V posledných dňoch začalo opäť Grécko plniť titulky médií. Špekuluje sa o tom, že už v najbližších dňoch mu hrozí bankrot. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim priblížiť, ako vidím ďalší vývoj ja.
Súčasná situácia je nasledovná: Grécko nechce znižovať výdavky a ani zvyšovať dane a tak pripravuje balíky opatrení boja proti čiernej ekonomike, pri ktorých stoja odhady dodatočných príjmov na vode (navyše ako bonus v nich aj zvyšuje niektoré výdavky). Inštitúcie, čo je nový názov veriteľov, chcú od Grécka reálne konsolidačné kroky, čo Grécka vláda odmieta. Z môjho pohľadu bolo kompromisov z oboch strán v posledných týždňoch minimum a obe strany rokovaní majú k sebe stále veľmi ďaleko.
To si všímajú aj trhy, po zverejnení posledného zoznamu opatrení, ktorý sa niesol v obdobnom duchu ako ten predošlý, prudko poskočili CDS (ceny poistenia) na grécke dlhopisy:
Čas na dohodu sa kráti. Nie je úplne jasné, dokedy majú Atény peniaze. Grécko totiž môže pritlačiť na dôchodkové fondy, aby krajine požičali viac, takisto mal podľa Brügel Inštitútu ešte v marci k dispozícii prostriedky v poľnohospodárskom, telekomunikačnom fonde, či zisky centrálnej banky z uplynulého roka. Na druhej strane ale ešte nie je jasný marcový výber daní a ani to, na koľko z týchto núdzových rezerv Grécko siahlo. A preto nie som schopný verifikovať údajné vyjadrenie vysokopostaveného člena Syrizy , že krajina má tento týždeň na výber – buď platy a dôchodky, alebo splátka MMF vo výške 460 mil. eur. A keďže sú ľavicová vláda, tak si vyberú prvú možnosť. (dole v tabuľke je suma nižšia ako 460 mil., ale kurz eura k SDR sa medzičasom zmenil)
Zoznam platieb v roku 2015 (zdroj: http://www.globalizedblog.com/)
Minister financií Varufakis však včera vyhlásil, že peniaze na účet MMF 9. apríla dorazia. Možnosti sú teda dve – buď Grécko nájde dodatočné zdroje v horeuvedených potenciálnych rezervách, alebo nevyplatia v plnej výške mzdy štátnym úradníkom a dôchodky (ešte je tretia, že klamal). Skôr to vidím na prvú možnosť, keďže by nevyplatenie miezd a dôchodkov zrejme Syrizu stálo veľa popularity. Navyše nevyplatenie dôchodkov a miezd by znamenalo, že Grécko je tesne pred platbyneschopnosťou, čo zrejme nie je signál, ktorý by Grécka vláda chcela vyslať, lebo by ju to pri rokovaniach ešte viac zatlačilo do kúta.
Pozrime sa na ďalšie platby – A) Grécko čaká prerolovanie štátnych pokladničných poukážok v objeme 2,4 miliardy eur 14. a 17.4., tie by ale zrejme malo Grécko za pomoci domácich bánk a dôchodkových fondov zvládnuť. A to vzhľadom na to, že väčšinu zo splatných dlhopisov držia domáce banky, ktoré ich len vymenia za nové a na pomoc by v prípade potreby prišli aj domáce dôchodkové fondy. B) V ďalšom mesiaci nečakajú Grécko vysoké platby na dlhodobý dlh a v prípade, že výber daní výraznejšie nepoklesene by ho malo prežiť (je potrebné povedať, že zatiaľ nie je úplne ideálny).
12. máj sa javí byť ďalší kritický termín, vtedy má Grécko splatný dlh voči MMF vo výške 770 mil. EUR. Keby som si teraz mal tipnúť, tak to bude práve tento termín, kedy Grécku dôjdu peniaze. Takže zaplatením piatkovej splátky získa pravdepodobne Grécko ešte mesiac na ďalšie rokovania. Ako ale hovorím, všetko bude záležať od ochoty Grécka siahať na svoje posledné rezervy, ktoré si môže spätne naplniť len pri ďalšej pôžičke. Keď ju nedostane, tak do dôchodkové a ďalšie fondy ostanú vyplienené (čiže existuje určitá motivácia nezaplatiť splátku už tento piatok). V zásade to je ale jedno, kedy Grécku peniaze dôjdu, je jasné, že keď sa nedohodne s veriteľmi, tak to bude v dohľadnej dobe (v naj,naj-optimistickejšom prípade 20. júla).
Poďme sa pozrieť na to, čo by sa stalo, keby Grécko nezaplatilo splátku MMF (či už tento piatok, alebo niektorú budúcu). Bankrot by nenastal automaticky, ako som sa dočítal v článku na echo24.cz, ale až po 30 dňoch. Najskôr MMF vyzve Grécko k vyplateniu záväzkov a keď do 30 dní platba nepríde na účet, tak až potom bude na záväzky MMF vyhlásený bankrot a euroval bude mať následne právo (ale nemusí ho využiť) požiadať Grécko o okamžité splatenie dlhu, čo by následne aktivovalo klauzuly o cross-defaulte na ďalšie Grécke záväzky . (btw. toto je ďalší fakt, s ktorým môžu Gréci kalkulovať, t.j. po zmeškaní splátky majú ešte min. 30 dní do vyhlásenia bankrotu).
Čiže suma summarum, v prípade zameškania splátky MMF by cross-default Grécka záležal od toho, ako sa zachová EFSF. Čo sa týka ďalšieho Gréckeho dlhu, tak nesplatenie úrokov na dlhopisy vydané v roku 2014 (splatné 17. apríla) by znamenalo okamžitý cross-default. A čo sa týka platieb úrokov a istiny voči ECB, tak tam to je vo hviezdach, keďže podmienky za ktorých ECB v roku 2012 vymenila s Gréckom dlhopisy, aby nemuseli byť reštrukturalizované, verejne známe nie sú. (Ale podľa mňa klauzulou o cross-defaulte vybavené boli).
Znamenal by grécky bankrot vystúpenie z Eurozóny? Priamo nie. A to z toho dôvodu, že Gréci majú po odpočítaní nákladov na obsluhu dlhu vyššie príjmy a výdavky, tlačiť vlastné peniaze by si nepotrebovali. Keďže Syriza deklaruje, že chce zachovať euro, tak by teda motiváciu vystúpiť nemala. (to neznamená, že sa názor Syrizy môže zmeniť). V rukách to celé bude mať ECB, či sa rozhodne krajine v defaulte dodávať likviditu na medzibankový trh (v súčasnosti to robí predovšetkým cez núdzové úvery Gréckej centrálnej banky bankám známym pod názvom ELA).
Pokiaľ sa rozhodne pokračovať v dodávaní likvidity a limit na ELA navyšovať aj v prípade zrýchlenia runu na grécke banky, tak by sa malo Grécko v eurozóne udržať. Problém môže nastať v prípade, kedy by gréckym bankám pri silnom rune došiel kolaterál (zábezpeka), ktorý by založili za nové úvery do Gréckej centrálnej banky. Ani to ale nie je úplne neprekonateľný problém, stačilo by znížiť haircuty na už vložený kolaterál.
Keby to náhodou vypálilo tak, že 1) Gréci sa s veriteľmi v najbližších týždňoch dohodnú, 2) Grécko by zbankrotovalo a ECB by bola naďalej ochotná dodávať eurá na grécky medzibankový trh, tak by to mohla byť pozitívna správa pre euro, ktorého vývoj v určitej miere koreluje s obavami investorov ohľadom rozpadu eurozóny:
Komentár bol zverejnený na stránke Xpuls.cz