Hoci sa naši politici tvária veľmi povznesene pri komentovaní výsledkov prieskumov verejnej mienky a ich komentáre sa spravidla obmedzia na konštatovanie, že sa nimi nenechajú vyrušovať, ide o predstieranú povznesenosť. V skutočnosti sa v straníckych centrálach na prieskumy netrpezlivo čaká a podrobujú sa starostlivej analýze. Ide totiž o spätnú väzbu, odzrkadľujúcu reakciu obyvateľov na kroky, ktoré tá či oná strana vykonáva. Môžeme preto predpokladať, že posledné dva-tri dni boli na straníckych sekretariátoch hektické. Výsledky svojich prieskumov uverejnili dve renomované agentúry -- MVK a Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR.
Prvé dve miesta v tabuľke sú v obidvoch prípadoch zhodné a potvrdzujú, že Smer sa trvalo usadzuje na špici peletónu. So značnou stratou nasleduje ĽS-HZDS. Lenže na nižších pozíciách sa začali miešať karty: podľa MVK patrí tretie miesto ANO, podľa ÚVVM je jeho držiteľom SDKÚ. Táto strana sa pritom podľa MVK "prepadla" až na šiestu pozíciu, keď ju predbehla nielen ANO (podľa ÚVVM je až na 6. mieste), ale aj SMK a dokonca KSS. Z parlamentných strán za SDKÚ zaostáva len KDH. Dalo by sa povedať, v rozmedzí dvoch dní sa atmosféra v sídle SDKÚ a ANO musela prudko meniť: pre SDKÚ sú výsledky MVK veľmi znepokojivé, veď kedysi najsilnejšia strana vládnej koalície sa dostala až za jej bývalého najslabšieho člena. Naopak, v sídle ANO musela zavládnuť veľká spokojnosť. A naopak, výsledky ÚVVM sú pre SDKÚ (ale aj KDH) celkovo priaznivé. ANO tiež nemá dôvod na znepokojenie.
Za úvahu stojí, prečo sú výsledky renomovaných agentúr také rozdielne. Jedným z dôvodov môže byť počet respondentov. ÚVVM sa pýtal 1 227 respondentov, MVK ani nie polovice -- oslovil 500 ľudí. Druhou, možno vážnejšou príčinou, bol časový posun: ÚVVM svoj prieskum uskutočnil 1. až 9. júla, MVK o tri dni neskôr -- 9. až 11. júla. Prieskum MVK teda zachytil vrchol diania, ktoré bolo vo vláde a následne v parlamente spojené s prijímaním Zmluvy so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní. Táto kauza sa spojila s podobne citlivou témou interrupcií a výsledok sa dostavil. ANO sa dostala do pozície jedinej strany, ktorá dôsledne obhajuje liberálne zásady, najmä slobodu jednotlivca a jeho rozhodovania, a zrejme na seba strhla značnú časť voličov, ktorí kedysi podporovali SDKÚ. Nemožno sa tomu čudovať. Reči o porušení koaličnej dohody, ktorými SDKÚ vytrvalo vysvetľovala svoje odmietanie novely interrupčného zákona, totiž volič s prehľadom odmietne ako tému, ktorá sa týka akurát strán a ich špičiek, ich politických záujmov, spojenectiev a "kšeftov". Na život radového občana má dosah podstata prijímanej novely, najmä ak sa vo verejnosti (predovšetkým zásluhou KDH, k nim blízkych mimovládnych organizácií a kléru) vyvolával dojem, že v novele ide o zákaz interrupcií ako takých, prípadne zmluvy o výchove a vzdelávaní. A o tom zo strany SDKÚ nepadlo ani jedno zásadné stanovisko.
Až výsledky ďalších prieskumov verejnej mienky potvrdia alebo vyvrátia, či ide o prejav momentálneho stavu "naštvania sa", alebo o zásadný posun. V každom prípade by však tento signál SDKÚ nemala brať na ľahkú váhu.
StoryEditor