V sedemnástom storočí sa francúzsky matematik Blaise Pascal domnieval, že prišiel na ten správny dôvod, prečo veriť v Boha. Všetko sa podľa neho odvíja od očakávaného úžitku. Ak veríte v Boha a nakoniec sa ukáže, že táto viera je mylná, nie je to zase také zlé. Ak v neho neveríte a ukáže sa, že Boh existuje, dostanete sa navždy do pekla. Aj veľmi malá pravdepodobnosť existencie Boha je podľa tejto logiky viac ako vyvážená tým, ako veľmi by sme trpeli v pekle a teda by sme boli blázni, keby sme neverili.
Konať preventívne
Nassim Taleb, ktorý napísal knihu "Čierna labuť", sa domnieva, že podobné uvažovanie je relevantné vo viacerých prípadoch. Jeho koncept čiernych labutí v sebe spája mimoriadne nepravdepodobné udalosti (ktorých pravdepodobnosť nie je možné odhadnúť na základe historických dát) a myšlienku, že budúcnosť nemusí vyzerať tak ako minulosť. Bežne používaný risk management nefunguje, ak sa minulosť nedá použiť ako vodítko pre odhadnutie ďalšieho vývoja. Taleb ale navrhuje, že máme konať preventívne. Tento princíp v podstate hovorí, že ak nejaký krok môže čo i len s malou pravdepodobnosťou vyvolať veľké škody, nemalo by k nemu dôjsť. Môže byť vykonaný iba v prípade, keď sme si takmer istí, že škoda vytvorená nebude. Dokazovať by to pritom mal ten, kto daný krok navrhuje, a nie tí, ktorí stoja proti nemu.
Taleb popísaný princíp aplikuje aj na geneticky modifikované potraviny (GMO) a dospieva k názoru, že by sa nemali používať. Ja jeho argumentami ale presvedčený nie som. Kľúčovou otázkou je, či GMO môžu skutočne vyvolať veľké škody. Odpoveď nie je predmetom teórie pravdepodobnosti či teória rozhodovania, ale biológie. Taleb nepredložil žiadne presvedčivé tvrdenie o tom, ako by nás GMO mohli zničiť. Zvyčajne sa v tejto súvislosti tvrdí, že modifikované gény sa nejako rozšíria do všetkých rastlín a nakoniec vznikne monokultúra. Tá bude veľmi zraniteľná, čo sa týka pandémií, a preto hrozí katastrofický nedostatok potravín. Ten by mohol ľudstvo posunúť na hranicu hladomoru.
Hrozba hladomoru? Skôr nie
V prípade podobných tvrdení sa ale problém nachádza v každom článku reťazca. Neviem o žiadnych dôkazoch, že by prirodzené šírenie modifikovaných génov vytváralo monokultúry. Ide o pomalý proces, ktorý je sám o sebe predmetom evolúcie. Vytvorenie globálnej monokultúry v krátkom časovom období, by bolo proti akýmkoľvek skúsenostiam a teóriám, ktoré v tejto oblasti máme. Dôveryhodné nie je ani tvrdenie týkajúce sa globálnej pandémie. K takýmto javom síce dochádza, ale len na úrovni jednotlivých krajín. Aká je pravdepodobnosť toho, že sa počas jednej sezóny choroba rozšíri po celom svete? Nulová. A ak by to trvalo viac ako jednu sezónu, nešlo by o pandémiu, pretože potom už budeme používať semená, ktoré hrozbu neutralizujú.
V neposlednom rade nie je ani zďaleka jasné, čo by pandémia spôsobila v prípade, že by predsa len prepukla. Ohrozila by ľudstvo? Nie. Ak by u nejakej bežnej obilniny došlo k strate celej ročnej produkcie, bolo by to hrozné a ľudia by v niektorých oblastiach skutočne hladovali. Ľudstvo ako celok by ale kvôli tomu nevymrelo. A to nás posúva mimo oblasť, v ktorej by sme mali plne sledovať princíp prevencie. Netvrdím, že GMO sú úplne bezpečné. Ako každá nová technológia so sebou nesie riziká, ktoré nemožno vopred popísať. Nezdá sa však, že by išlo o fatálne riziká, ktorých sa obáva Taleb a jemu podobní. Ten úplne najhorší scenár, v ktorom by bola zničená celá úroda jednej z významných obilnín, by totiž znamenal stratu vo výške asi 20% ročného kalorického príjmu ľudstva.