„EÚ sa príliš nedarí... Ekonomicky. Vidíme koniec skvelých dní Európy v porovnaní s tým, čo dosahujú iní. Musíme zaistiť, aby naše nádeje a sny o Európe ostali zachované.“ Týmito slovami adresoval kongres Európskej ľudovej strany (EPP) šéf Komisie Jean Claude-Juncker.
Únia je po skvelých rokoch, keď sa počet jej členov prudko zvýšil a ekonomický rast sa zdal byť rovnako samozrejmý ako východ slnka, ocitá v obkľúčení. Opakovane sa otriasla pod náporom Eurokrízy. Druhá najväčšia ekonomika chystá referendum o vystúpení, ktoré nebude len cvičením pre voličov. Cez schengenskú líniu sa valí nekonečný prúd utečencov, ktorý postupne naleptáva vzťahy s členskými štátmi z juhu a východu. Tesne za východnými hranicami prebieha už teraz zamrznutý konflikt, ktorý prikladá ekonomické aj politické náklady.
A podobne ako v biblickom Egypte, aj tu prichádza ďalšia a ďalšia rana. Cez víkend v Poľsku drvivo vyhrala voľby strana Právo a spravodlivosť. Tá sa netají ambíciou „orbanizovať“ Poľsko. K tomu patrí aj aktívny odpor voči Bruselu a jeho hlavnej politickej línii (samozrejme, s výnimkou eurofondov...). Že to bude brať zhurta ukázala nová vláda ihneď. Teda, ešte nie vláda, keďže formálne ešte neexistuje, ale prezident Duda, ktorí je so stranou úzko spätý. Vetoval ratifikáciu „dodatku z Dohy“, čo je úprava Kyótskeho protokolu. Vraj nepodpíše nič, čo má dopad na ekonomiku Poľska a neprejde pred tým detailným skúmaním.
Nepríjemnosti môžu spôsobiť aj Katalánci. Nová miestna vláda oficiálne začala s prípravami odtrhnutia regiónu od Španielska. Španielsky premiér Rajoy to označil za provokáciu, ktorej bude brániť všetkými legálnymi prostriedkami. Prípadný vznik nového štátu by znamenal pre EÚ zaujímavý precedens a najmä mnoho komplikácii. Z Únie by zo dňa na deň zmizol významný región, pričom nové Katalánsko by muselo prejsť celým mnohoročným predvstupovým procesom.
Na povestných 10 rán ešte EÚ kus nešťastia chýba a aj tým najeuroskeptickejším politikom neraz prídu vhod peniaze z Bruselu, ako aj politický nárazník (To nie my! To Brusel!) ktorý poskytuje. Postrašenie neuškodí, ale správy o smrti EÚ sú predčasné.
No tie rany, ktoré tu sú, už pekne hnisajú. Dlh Grécka má do konca roka dosiahnuť fantastických 330-340 miliárd eur. Deficit za prvých 9 mesiacov dosiahol 2 miliardy eur. Primárna bilancia síce bola v pluse 3 miliardy, ale takmer výhradne vďaka oddialeniu platieb dodávateľom. Čo je najpodstatnejšie, chystá sa rekapitalizácia bánk, ktorá by (ako potvrdil aj viceprezident Komisie Dombrovskis) mala ísť podľa európskych pravidiel, ktoré zahŕňajú aj bail-in, teda uvalenie straty aj na veriteľov, akcionárov a samozrejme aj vkladateľov. To môže byť ďalšia rana pre Grékov, ktorí si už takmer pol roka nemôžu voľne vyberať prostriedky zo svojich účtov.
V Británii sa pred referendom pripravuje veľké politické manévre so snahou vyjednať s ostatnými členmi reformu fungovania EÚ. K tomu patria miestami až komické mikro-výzvy pre Brusel, ktoré sú však v pozadí často vážnejšie, ako sa zdá. Napríklad výsledkom krátkej „tampónovej vojny“ v britskom parlamente je dohoda s Bruselom o preskúmaní súčasného nastavenia niektorých práv krajín ohľadom DPH.
Je to bizarná ukážka toho, kam regulácie a technokratické „vylaďovanie“ daňovej politiky (rozumej lobing záujmových skupín) môže zájsť. V súčasnosti si totiž členský štát nemôže len tak stanoviť 0% sadzbu DPH na nejaký produkt. V Spojenom kráľovstve ešte v 70. rokoch vznikol zoznam „nevyhnuteľností“, do ktorých patria napríklad žiletky, či detské oblečenie, kremácia, lístky do ZOO, ale z mne neznámych dôvodov napríklad aj Bingo. V EÚ platí povinnosť mať minimálnu sadzbu DPH vo výške 5%, ale niektoré krajiny si vylobovali výnimku na svoj zoznam „nevyhnutností“. Lenže v tom zozname neboli dámske tampóny, čiže musia mať DPH sadzbu aspoň vo výške 5%. To podnietilo pomerne veľké hnutie za ich zaradenie do zoznamu, čo však v podmienkach EÚ nie je také jednoduché. Preto tie dohodnuté rokovania s Bruselom.
Regulačné chápadlá tak siahajú často ďalej než by ste si predstavovali. Veď nakoniec už v minulom čísle sme spomínali nadchádzajúcu „bitku vysávačov“, v ktorej výrobca Dyson obvinil výrobcov Bosch a Siemens z podvádzania pri „emisných testoch“ (meraní spotreby) ich vysávačov. Teraz Bosch a Siemens vracajú úder a podávajú žalobu na Dyson za ohováranie.
Ako som písal, v EÚ to nie je také zlé, keď je čas a priestor na takéto komické naťahovačky. Alebo je to zlé práve preto?