Niekedy v decembri čaká Eurozónu ďalšia skúška – španielske parlamentné voľby. Na víťazstvo si popri dvoch zabehnutých stranách brúsi zuby aj „španielska SYRIZA“. Strana Podemos sa netají svojim odporom k euru a k záchrannému programu, na ktorý sa Španielsko v rámci záchrany svojho bankového systému a ekonomiky podujalo.
Podemos vznikol len pred rokom a nemá ešte také postavenie ako mala pred voľbami SYRIZA v Grécku.Čerstvé výsledky regionálnych volieb v Španielsku ukázali, že nová opozícia má k väčšine ešte ďaleko, no karty sú oproti minulým rokom riadne pomiešané. Vládnuca Ľudová strana získala 27 % hlasov (v roku 2011 to bolo 37 %). To je na slovenské pomery dosť, no pre túto stranu je to najhorší výsledok za 20 rokov. Socialisti zaknihovali 25 %, Podemos 12 % a najnovšia protestná strana Ciudadanos dosiahla 6 %.
Španielsku tak v decembri hrozí patová situácia. Buď sa budú musieť spojiť odvekí nepriatelia socialisti a ľudovci, alebo jeden z nich bude musieť presvedčiť jednu z protestných strán. Štvrtá najväčšia ekonomika Eurozóny sa tak prinajlepšom ocitne v nestabilnej politickej situácii, podobne ako Grécko po opakovaných voľbách v roku 2012.
Volebne bolo aj v Poľsku. Trocha nečakane sa prezidentom stal Andrzej Duda. Medzi zlaté klince jeho kampane patrilo aj u nás pretriasané video, v ktorom porovnáva nákup potravín v Poľsku a na Slovensku, s neblahým výsledkom pre člena Eurozóny. Hoci rozhodnutie je primárne na vláde a parlamente, s Dudom môže Eurozóna na poľské euro na najbližšie roky zrejme zabudnúť.
Britský premiér David Cameron tak získal do svojej hry o reformy EÚ zaujímavú postavu. Na jednej strane sa dá predpokladať, že Poľsko bude aktívnym spoluhráčom pri obhajovaní záujmov nečlenských štátov Eurozóny v rámci EÚ, čo patrí medzi Cameronove priority. Na druhej strane bude nepríjemným oponentom pri snahe reformovať politiku vnútornej imigrácie v EÚ. Veľkosť poľskej menšiny v Británii každý tuší a Duda v minulosti pomerne jasne obhajoval jej záujmy.
Najbližšie dni budú opäť naplno patriť Grécku. V júni sa končí už dvakrát predĺžený záchranný program a riešenie stále nikde. Už 5. júna je pritom na rade ďalšia splátka dlhu MMF a do 19. júna ďalšie tri, spolu v celkovej výške 1,6 miliardy. Opäť sa objavujú názory, že tento krát to grécka vláda už naozaj nedokáže vyšpekulovať (poslednú splátku zaplatili presunom peňazí v rámci účtov MMF) a splátku nezaplatí. Čo by sa v takom prípade stalo?
Ako prvý núdzový krok môže vláda vyjednať zjednotenie štyroch splátok na 19. júna, čo by jej dalo dva týždne času. Ak ani vtedy nezaplatí, začne plynúť 30-dňové obdobie, kedy musí zjednať nápravu. Ak ani potom nezaplatí, nasleduje default. A to nielen na dlh voči MMF, ale vďaka cross-default doložkám by defualtovalo aj na väčšinu ostávajúceho dlhu. Čo je najdôležitejšie, zdefaultovalo by aj voči dlhu z dočasného eurovalu, hoci ten má začať splácať až o 13 rokov.
Grécke štátne dlhopisy by už nemohli viac slúžiť ako kolaterál u ECB a grécke banky by prišli o financovanie, čo by znamenalo ich okamžitú smrť. No, vlastne ani nie – oni by už totiž boli dávno mŕtve. Každý Grék s krvným obehom v mozgu a schopný chôdze či plazenia by sa totiž v momente nezaplatenia MMF pokúsil vytiahnuť z bánk aj posledné centy. Museli by sa zaviesť bankové prázdniny, kontrola toku kapitálu a ďalšie chuťovky, známe z Cypru. Len v tomto prípade to už nevyrieši pár miliárd eur.
Trochu strašíme. Najväčšie šance dávame stále scenáru dohody v posledných minútach. No dohoda to bude ťažká. Okrem štátneho dlhu treba ešte niečo vymyslieť s gréckym bankovým systémom. Prvé dva mesiace tohto roka z neho utekali vklady ako poslanci v piatok z parlamentu. Po 20 miliardovom odlive sa v marci situácia stabilizovala, keď na vkladoch odišli „len“ 2 miliardy eur. V apríli prišlo opäť výrazné zhoršenie so stratou 5 miliárd eur (z celkových 145 miliárd). Podľa neoficiálnych správ v tieto májové dni banky strácajú 200-300 miliónov eur na vkladoch denne.
[grecka banka] Grécky bankový systém je napojený na infúziu z ECB. No zopár ostávajúcich jastrabov v bankovej rade drží hadičku natesno, len tak, aby pacient prežil. Posledný májový týždeň ECB po prvý krát za posledných niekoľko mesiacov nezvýšila limit núdzovej likvidity ELA s tým, že grécke banky majú nateraz dostatočný vankúš likvidity, asi 3 miliardy. Našťastie (minimálne pre banky), existuje žolík v rukáve. Pre banky je odložených 11 miliárd eur pre prípadnú ďalšiu rekapitalizáciu (už sa udiali dve, v roku 2013 aj 2014). Sú zaparkované v dočasnom eurovale, na uvoľnenie však potrebujú novú dohodu.
Verím, že vy sa uvoľniť viete a nemusíte sa pritom s nikým dohadovať!