Už počas minulých týždňov drahé kovy spadli na nové minimá. Nebolo tomu inak ani tento týždeň. Zlato sa tak lacno neobchodovalo od roku 2010. Striebro rovnako utrpelo výrazné straty; aj relatívne voči zlatu, kedy sa jeho pomer v priebehu týždňa pohyboval aj na úrovni cez 1 ku 75. Počas prvých dvoch dní týždňa sa zlato pohybovalo okolo 1165 – 1170 USD, striebro oscilovalo okolo 16 USD. V stredu však prišla silná rana. Zlato padlo pod 1140 a striebro sa prepadlo k 15,2 USD. Do konca týždňa sa následne toho už veľa neudialo. V piatok sa ceny oboch drahých kovov spamätali z celotýždňovej letargie.
Drahé kovy spozorneli
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1178,5 USD, čo bolo nakoniec len o 5,6 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 15,83 USD, čo bolo o 0,35 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol úrovni 74,45 čo znamená, že tento týždeň sa nedarilo relatívne viac striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 164,54. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 69,04.
Drahé kovy už nikto nechce. Aspoň tak to môže vyzerať pri letmom pohľade na trhy. Cena na zlate klesla v stredu o ďalších 20 USD po tom, ako bolo v priebehu pár minút zobchodovaných 40 ton zlata vo forme kontraktov. Hlavné cenové pohyby sa diali v skorých ranných hodinách a vyzerá to, že nejaký market maker sa rozhodol posunúť cenu dole. Zdá sa, že cena padala ešte ako dôsledok minulotýždňového rozhodnutia FEDu o ukončení nákupu dlhopisov a vzhľadom na signály o „sile“ ekonomiky USA. O zotavení sa však dá stále pochybovať, vzhľadom na pozitívne i negatívne ekonomické správy či už z trhu práce, sektora nehnuteľností, či rastu HDP. Uvidíme, ako dlho tento optimizmus vydrží. ECB ani Bank of England tento týždeň zásadne neprekvapila. Prekvapením bolo minulotýždňové rozhodnutie Bank of Japan o zvýšení nákupu vládnych dlhopisov o 10 až 20 biliónov jenov. Čo v tejto súvislosti treba spomenúť je to, že Japonsko začína explicitne a priamo monetizovať svoj dlh. BoJ plánuje totižto kupovať vládne dlhopisy od 8 – 12 biliónov jenov mesačne, pričom Ministerstvo financií Japonska bude predávať mesačne dlhopisy za 10 bil. jenov. Ako dlho sa dá táto politika realizovať je ťažko odhadnúť, avšak história pozná príklady, kedy sa to vymkne z rúk. Uvidíme. Japonsko by však malo byť určite na radare každého investora, pretože práve odtiaľ môže prísť tzv. čierna labuť.
Fyzický dopyt po zlate pri takomto poklese ceny výrazne vzrástol. Na zlate máme dočasnú bakwardáciu. Zároveň zažíva stres i fyzický trh v Londýne, o čom svedčí vývoj GOFO úrokovej miery. Tá dosahuje výrazné negatívne úrovne. GOFO bola vo štvrtok negatívna na mesačnej, dvoj, troj a dokonca aj na šesť mesačnej úrovni, pričom zo stredy na štvrtok bol posun veľmi výrazný. Jav, ktorý sme tu nemali už veľmi dávno. Podobná situácia bola len v 2001. Pravdepodobne budú za tým nákupy fyzického kovu od obchodníkov z Ázie. Zaujímavý je zároveň i posun pomeru zlata a striebra. Tento týždeň sme zažili stav aj nad 1 ku 75. Dosiahneme 1 ku 80? Nečudoval by som sa. Samozrejme s tým, že cena zlata vzhľadom na výrazný dopyt po fyzickom kove by nemusela ďalej klesať, pričom pri striebre je potenciálny pokles stále na programe dňa.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
US Mint vypredala všetko striebro
V blogosfére sa tento týždeň tradične okrem manipulácie s cenami drahých kovov, hlavne skloňovala situácia okolo americkej mincovne, ktorá predala v priebehu pár dní všetky zásoby strieborných mincí. Blgoosféra klasicky preháňala o „epickom,“ „neskutočnom,“ či „obrovskom“ dopyte po striebre. Nie, netreba sa báť. Striebro sa neminulo. Striebra je dosť. Minuli sa len mince, ktoré treba nanovo vyraziť, v čom bude mincovňa samozrejme pokračovať. Niektorí predajcovia mincí len využili pokles ceny k nákupu, pričom pravdepodobne predpokladajú dno okolo ceny 15,4 USD. Dnes sa nedá preto hovoriť o nejakom zmene trendu a zvýšenom dopyte zo strany veľkých, či malých investorov.
Nízke ceny drahých kovov nútia ťažobné spoločnosti k uzatváraniu stále väčšieho množstva baní. Tieto spoločnosti trpia klasickými podnikateľskými problémami. Mnohé z nich sú zadlžené a na splácanie dlhu potrebujú zdroje, ktoré im klesajú vzhľadom na pokles cien komodity, ktorú ťažia. Výsledok je, že musia prepúšťať, zbavovať sa nerenatabilných projektov a znižovať produkciu. Zníži sa preto tento rok produkcia drahých kovov? Vyzerá to, že áno. Mizériu ťažiarov len dokresľujú vyššie popísané klesajúce indexy HUI a XAU, ktoré zažívali tento týždeň výrazné straty.
V hlavných médiách sa objavila informácia, že voči poklesu cien drahých kovov ostala Čína imúnna. Údajne čakajú Číňania na stále nižšie ceny. S touto informáciou sa dá polemizovať. Po prvé sú to už spomínané negatívne GOFO úrokové miery. Tie nám počas tohto roka celkom spoľahlivo indikovali nákupy z Ázie a s tým spojený stres na fyzickom trhu v Londýne. Druhým indikátorom sú zvýšené marže za okamžitú dodávku kovu na Šanghajskej burze, ktoré rovnako indikujú vysoký dopyt. Inými slovami Čína zlato chce.
Švajčiarske referendum (30.11) o zlate sa blíži. S ním pribúdajú aj prieskumy, čo si myslia samotní Švajčiari. Od predminulého týždňa sa znížila podpora referenda o 7 % v neprospech návrhu (zo 45 % podpory na 38 % podporu). Švajčiari budú hlasovať o tom, či ich centrálna banka bude musieť mať 20 % svojich rezerv v zlate. To sa dá inak urobiť buď dokúpením zlata, čo by mohlo mať vplyv na jeho cenu, alebo znížením ostatných druhov devízových rezerv; faktom je, že druhá možnosť je rovnako pravdepodobná. Ani nie o mesiac sa ukáže.