Výsledkom rekordne dlhého rokovacieho víkendu medzi Gréckom a ostatnými krajinami eurozóny je vlastne zmluva o možnej budúcej zmluve. Fakticky táto dohoda znamená, že po splnení predpokladov (schválení príslušných parlamentov vrátane toho gréckeho, nemeckého a francúzskeho) bude môcť Grécko začať jednať o treťom záchrannom programe a odvrátiť tak hroziaci už reálny bankrot a tzv. Grexit.
Kým sa tak stane, bude potrebné zabezpečiť dostatočnú likviditu na splátky existujúcich dlhov voči MMF a predovšetkým potom voči ECB (20.7.), ktorá drží nad vodou nelikvidný a zrejme už aj insolventný grécky bankový systém. Preklenúť toto obdobie má pomôcť mechanizmus EFSM-Euroval v hodnote 12 miliárd eur, ktorý je v kompetencii Európskej komisie. Hoci jeho účelom je niečo úplne iné, voľba padla na neho.
Čo teda musí Grécko zvládnuť?
V prvom rade schváliť body v parlamente a to znamená, akceptovať vyššie dane vrátane DPH, začať riešiť súčasný dôchodkový systém a šetriť. Zároveň musí zapracovať na kvalite legislatívy a štátnej správy. Na oplátku dostane v priebehu troch rokov veľkorysý balík peňazí (finančná potreba sa odhaduje na 82-86 miliárd eur), ktorého čerpanie majú strážiť nielen európske inštitúcie, ale aj MMF. Okrem toho sa stále hovorí o reštrukturalizácii dlhu, ktorej podoba nie je moc jasná. Zriadený by mal byť fond, kde sa sústredí majetok v hodnote 50 miliárd eur, z ktorého výnosov sa má financovať rekapitalizácia bánk a umorovanie dlhov. Európska komisia navyše chce mobilizovať až 35 miliárd eur na financovanie ekonomického rastu a tvorbu pracovných miest z programov EÚ.
V každom prípade po tejto dohode poklesla pravdepodobnosť Grexitu, aj keď na ceste je ešte celá rada prekážok. Zároveň sa vytvoril priestor pre ECB, aby mohla ďalej financovať bankový systém, prípadne do neho doliať ďalšiu likviditu. Kedy sa však otvoria banky a rozbehne platobný styk, nie je zatiaľ príliš jasné. Isté je len to, že do istej miery zvláštne referendum nasledované bankovými prázdninami poškodí grécku ekonomiky v rádoch percent HDP. Zostáva len špekulovať, či pôjde o pád o dve, tri alebo dokonca o päť percent.
Región
Správy o posune v rokovaní s Gréckom pomohli zlotému a forintu s eurom k ďalším ziskom. Výrazne posilňoval najmä zlotý, ktorému navyše pomohol nový výhľad centrálnej banky, ktorý revidoval očakávanú infláciu v roku 2016 smerom nahor. Koruna naopak včera mierne oslabila.
Nižšia pravdepodobnosť Grexitu je faktorom, ktorý by mal hrať zlotému a forintu do kariet. Okrem toho sa zlotý sústredí na zaujímavé makročísla, ktoré budú tento týždeň zverejnené. Inflácia môže podľa nás trh mierne sklamať, čo môže chuť zlotého po výraznejších ziskoch obmedzovať. Značnú mieru neistoty aj cez včerajší dohodu aj naďalej predstavuje vývoj v Grécku.
Dlhopisy
Rozporuplné reakcie desaťročných nemeckých vládnych výnosov na včerajšiu dohodu s Gréckom naznačujú, že trhy ju nevnímajú jednoznačne pozitívne a že riziko Grexitu zostáva aj napriek poklesu stále vysoké. Desaťročný výnos síce najprv rástol, avšak za celý deň poklesol asi o 4 bps. Americký desaťročný výnos naproti tomu vzrástol asi o 6 bps.
Výnosy dlhopisov juhoeurópskych krajín mierne klesali. Obozretnosť však do nasledujúcich dní zostáva na mieste aj preto, že ECB sa rozhodla ponechať pomoc pre grécke banky (ELA) v nezmenenej výške.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz