StoryEditor

Ako môžu mať dlhopisy negatívne výnosy a prečo ich niekto vôbec kupuje?

Viacero krajín v Európe sa v súčasnosti teší negatívnym výnosom zo štátnych dlhopisov. A to vrátane Slovenska. V praxi to znamená to, že investori platia vláde za to, aby jej požičali. Z tohto celého vystávajú dve otázky (ktoré som dostal aj od novinárov). Ako je to možné? a Prečo to investori robia?

Začnime prvou otázkou, teda ako je to možné. Tu sa musíme pozrieť na to, ako sa oceňujú dlhopisy. Dlhopis je vo svojej podstate suma platieb úrokov a splatenia istiny v čase splatnosti dlhopisu. Najjednoduchšie sa to celé vysvetľuje na bezkupónovom dlhopise, teda na takom, ktorý neplatí úrok a výnos sa vypočítava len na základe ceny a istiny. Zoberme si situáciu, kedy štát vydá bezkupónový dlhopis znejúci na 100 EUR na dva roky. Vzorec na jeho ocenenie vyzerá nasledovne:

Cena =istina/(1+výnos) ^roky do splatnosti, po dosadení vstupných parametrov:

Cena = 100/(1+výnos) ^2

Dajme tomu, že tento dlhopis sa obchoduje na sekundárnom trhu za 99 EUR. V takom prípade sa výnos vypočíta nasledovne:

Výnos = (100/99) ^0,5 -1 = 0,5 %

Výnos je teda pozitívny. Teraz sa ale pozrime na to, že čo sa udeje s výnosom, keď sa tento dlhopis na sekundárnom trhu predáva za 101 EUR.

Výnos = (100/101) ^0,5 -1 = -0,5 %

Tu teda vidíme, ako vznikajú záporné výnosy. V prípade, kedy je cena vyššia ako diskontované úroky a istina. Ocenenie dlhopisu, ktorý platí úroky je komplikovanejšie. V krátkosti len pre ilustráciu všeobecný vzorec a názorný príklad:

Cena = Σ(úrok/(1+výnos)^ roky do splatnosti) + istina/(1+výnos)^roky do splatnosti

Pre dvojročný dlhopis s istinou 100 s úrokom 5 % p.a. splatným polročne bude vyzerať nasledovne:

Cena = 2,5/(1+výnos) ^0,5 + 2,5/(1+výnos) ^1 + 2,5/(1+výnos) ^1,5+2,5/(1+výnos) ^2 + 100/(1+výnos) ^2

Na otázku, že ako je možný negatívny výnos už teda odpoveď máme: Investori sú ochotní dať za dlhopis viac ako je diskontovaná suma platieb dlžníka, teda sú ochotné platiť za to, aby mohli požičať štátom. Logicky z toho vystáva otázka, že prečo to vlastne robia?

Príčinu je potrebné hľadať v politike ECB. Konkréte v negatívnych depozitných sadzbách (na úrovni -0,2 %), v dôsledku ktorých platia banky za nadbytočné rezervy, ktoré im ostanú v centrálnej banky ročný úrok 0,2 %. Pričom za normálnych okolností by im mala platiť ECB, keďže v tomto prípade je veriteľom ona. (To isté platí aj pre ďalšie centrálne banky s negatívnou depozitnou sadzbou – švajčiarska, dánska a švédska).

Banky teda majú alternatívu ušetriť na platbách centrálnej banke a prehodiť peniaze do niečoho vysokolikvidného. A tým niečím sú štátne dlhopisy, predovšetkým tie s kratšími splatnosťami. A tak sú ochotné za ne ponúknuť aj takú cenu, ktorá prinesie negatívny výnos. A to až do úrovne depozitnej sadzby. Niektoré krátkodobé dlhopisy sa dokonca obchodujú s ešte nižším výnosom, ako dôvody sa ponúkajú záporná inflácia, ktorá znižuje požiadavky na výnos, či očakávania ďalšieho rastu ceny dlhopisov v dôsledku nákupov ECB, ktoré sa majú začať v marci.

Komentár bol zverejnený na stránke xpuls.cz

01 - Modified: 2007-04-01 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Biznis s talianskymi partnermi
01 - Modified: 2024-11-19 17:00:00 - Feat.: - Title: Nový odkaz Ameriky Rusku: Ak sa nahneváme, budeme zlí. Alebo aj nie 02 - Modified: 2024-11-19 11:18:52 - Feat.: - Title: Smiete strieľať tam, kam už strieľať môžete. Alebo čo vlastne Spojené štáty povolili Ukrajine 03 - Modified: 2024-11-06 15:15:31 - Feat.: - Title: Američania si zvolili „diabla, ktorého poznajú“. Voľby priniesli striedanie moci aj pokračovanie trumpizmu 04 - Modified: 2024-10-23 22:00:00 - Feat.: - Title: Keď Rusko a krajiny BRICS hlasujú vplyvom. Západ by sa mal zamyslieť, prečo ich iní počúvajú 05 - Modified: 2024-10-12 08:24:54 - Feat.: - Title: TROŠKA TROSKA: Výročie streľby v Teplárni by malo byť aj pripomienkou nádeje
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
21. november 2024 13:09