Ekonomika rastie. Práca vôbec (komentár dňa)

Mnohí ekonómia, politici a tiež verejnosť sa domnievajú, že fiškálnou a monetárnou politikou je možné aspoň čiastočne riadiť výkonnosť hospodárstva. Predovšetkým monetárna politika má svoje účinky, a preto ju v dnešnej dobe využívajú vo veľkej miere centrálne banky. Po celom svete môžeme vidieť jediný recept na akékoľvek zakopnutie ekonomiky.

Tým receptom je dodávať do obehu stále viac peňazí. To je prostriedok, ktorým sa dá údajne dosiahnuť ekonomické oživenie. Hospodársky rast by sa mal teda nakoniec prejaviť aj vo vyššej zamestnanosti, resp. nižšej miere nezamestnanosti. Tento prístup je všeobecne prijímaný, ale ako ukážem, nemusí platiť vždy.

V prvom rade podnikateľ/firma prijme zamestnanca v prípade, že je zamestnanec schopný priniesť vyššiu hodnotu, ako je súčet jeho hrubej mzdy a všetkých ďalších povinných výdavkov spojených so zamestnancom (napr. dôchodkové a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom). Keďže v dnešnej dobe žijeme v spoločnosti hojnosti, kde všetkého je dostatok a jediný nedostatkový tovar je energia, tak vytvoriť produkt alebo službu, ktorá má pridanú hodnotu, je veľmi ťažké.

Potom akékoľvek tlačenie peňazí zo strany centrálnych bánk nemôže kompenzovať skutočnosť, že zamestnanec neprináša pridanú hodnotu. Potom novo natlačené peniaze nemajú v hospodárstve opodstatnenie a tiež sa do reálneho sveta nedostanú.

A to sa práve deje v súčasnosti. Väčšina podnikateľov totiž nechce nové peniaze ani za nízky úrok, pretože pre ne nemá využitie. A keď pre nich nemá využitie, nemá ani dôvod najímať nových zamestnancov. Preto tiež vyspelé ekonomiky trápi nízka miera zamestnanosti. Učebnicovým príkladom sú USA. Graf nižšie ukazuje vývoj miery zamestnanosti v USA od roku 1948. Dnes je na úrovni polovice sedemdesiatych rokov.

Ale pritom ako ukazuje ďalší graf, tak reálny HDP v USA neustále rastie. To by teda nakoniec malo ospravedlniť uvoľnenú monetárnu a fiškálnu politiku.

Avšak ďalší graf ukazuje, že rast reálneho HDP (a mimochodom ani rast obyvateľstva) sa neprejavuje vo vyššej tvorbe pracovných miest. Počet zamestnaných ľudí v USA je dnes na úrovni roku 2000.

Môžeme teda zhrnúť, že obyvateľstvo aj HDP rastie, ale to sa neprejavuje vo vyššom počte zamestnaných ľudí. Ako je teda možné, že hospodárstvo rastie, ale počet pracujúcich nepribúda? Keď sa vrátime k úvodnej myšlienke, že podnikatelia nemajú pre zamestnancov využitie a zároveň si ani nepožičiavajú lacné peniaze, tak potom tieto dodatočné finančné prostriedky, ktoré mimochodom tlačia centrálne banky, zostanú v súvahách komerčných bánk. Nadmerná likvidita je pre komerčné banky ako živá voda pre umierajúceho, pretože ju môžu investovať na kapitálovom trhu. Najskôr kupujú aktíva s nízkym rizikom. Čím však majú likvidity viac, tým kupujú stále viac a viac rizikové aktíva. V súčasnej dobe tlačia centrálne banky historicky najväčšie objemy nových peňazí, preto tiež môžeme vidieť abnormálne cenový rast rizikových aktív, ako sú akcie, dlhopisy alebo drahé kovy.

Finančné inštitúcie tak realizujú vysoké zisky, ktoré sa stále väčšou mierou podieľajú na tvorbe HDP. Potom teda môže v hospodárstve dôjsť k situácii, kedy HDP síce rastie, ale tento rast je ťahaný iba ziskami finančných inštitúcií, ktoré nemusia najímať nových pracovníkov, a tým prispievať k vyššej miere zamestnanosti. A zisky finančných inštitúcií rastú dovtedy, kým centrálne banky dodávajú do systému likviditu. V prípade zatvorenia tohto kohútika môže dôjsť k prepadu rizikových aktív, ako sme boli svedkami v rokoch 2008/09.