Eurozóna to zďaleka nemá vyhraté (komentár dňa)

Nedávno zverejnené údaje o ukončení recesie v eurozóne sú pozitívnou správou, ale rozhodne nemožno hovoriť o ukončení dlhovej krízy. Na úvod pripomeňme základné fakty. Reálny HDP eurozóny sa v druhom štvrťroku zvýšil o 0,3%, avšak medziročné porovnanie zostáva naďalej záporné (-0,7%). Pravdupovediac, ekonomická aktivita v eurozóne klesla za posledné roky na tak nízku úroveň, že obnovenie mierneho rastu bolo len otázkou času. Otázne je, či je tento rast udržateľný aspoň v strednodobom horizonte.

Aj napriek oživeniu v rokoch 2010 a 2011 totiž nasledoval ďalší pokles, pričom šesť štvrťrokov trvajúca recesia sa ukončila práve v uplynulom štvrťroku. Reálny HDP eurozóny je v súčasnosti stále o 3% nižší, ako bol pred krízou. To je značný kontrast oproti USA, ktoré síce boli v úvode finančnej krízy zasiahnuté podobnou mierou, avšak problémy sa riešili s väčšou razanciou a dnes americká ekonomika prekonáva predkrízový vrchol o 4,5%.

Graf: Vývoj reálneho HDP v USA a eurozóne oproti obdobiu pred krízou (sezónne očistené)

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie

Pokračovanie rastu v eurozóne bude čeliť niekoľkým zásadným prekážkam. Tou najzrejmejšou je balvan obrovského verejného dlhu. Už aj špičky európskej politiky pripúšťajú, že doterajšie záchranné pôžičky pre Grécko asi nebudú stačiť a krajina bude potrebovať ďalšiu pomoc, prípadne reštrukturalizáciu (rozumej odpísanie) dlhu. A zatiaľ nikto presne nevie, ako sa situácia vyvinie v krajinách s obrovským verejným dlhom a zároveň dlhodobo slabým rastom – v Taliansku, Španielsku a Francúzsku.

Ďalším problematickým miestom aktuálneho oživenia v eurozóne je jeho nerovnomerné rozloženie. Z doteraz zverejnených údajov vyplýva, že rast celku bol vyvolaný hlavne relatívne silným odrazom dvoch najväčších ekonomík, Nemecka a Francúzska. Problematická periféria, ale napríklad aj také Holandsko, sa naďalej boria s recesiou. Perspektíva stabilného oživenia v Európe je tiež vystavená viacerým politickým rizikám (hrozba pádu vlády v Taliansku, voľby v Nemecku, situácia na Blízkom východe).

Na druhej strane, existujú aj pozitívne riziká. Pokračovanie stabilného vývoja na trhu štátnych dlhopisov cez klesajúce úroky prináša zadlženým krajinám viac času na potrebné reformy. Čiastočná zmena ekonomickej doktríny Číny môže Európe aj napriek spomaleniu čínskeho draka paradoxne pomôcť. Zmena orientácie smerom k posilneniu domáceho dopytu v Číne síce môže uškodiť veľkým producentom primárnych surovín (ako napr. Austrália), ale v európskom exporte majú finálne výrobky oveľa vyššie zastúpenie. Zdá sa, že ekonomické oživenie naberá na sile na ďalších exportných trhoch krajín eurozóny (USA, Británia, Japonsko).

V minulosti sa tiež viackrát prejavil fenomén tzv. „výpredajových investícií“ po obdobiach finančných kríz (napr. v Ázii na prelome tisícročí). Po prvotnom šoku a následnej stabilizácii okolo dna recesie nastupujú zahraniční investori ťažiaci z nízkych cien aktív v krízou zasiahnutej krajine. Takýto typ investície nesie so sebou vyššie riziko, ale zároveň aj vyššiu potenciálnu návratnosť. Pripomeňme, že najmä na periférii sú dnes aktíva lacné a spoločný trh EÚ je stále najväčším na svete. Pre viacerých iste dosť dôvodov na kúpu.