Ekonomický rast skončil. To je realita

Máte pocit, že niektoré krajiny Európy, ale aj sveta, čelia vážnym problémom? A možno aj problémom, ktoré budú trvať menej ako pár mesiacov, alebo rokov? A čo tak problémy, ktoré by trvali desaťročia? Nech už sa dívate na súčasnosť akokoľvek, isté je, že žijeme v zaujímavom a historicky významnom období.

Finančný portál ZeroHedge zverejnil nasledujúci graf od JPMorgan:

Éra rýchleho ekonomického rastu, ktorý nasledoval najmä po 2. svetovej vojne, sa skončila.

Zdroj: Zerohedge
Najväčší problém možno ani tak nespočíva v skutočnosti, že čelíme ére konca ekonomického rastu. Ten skôr spočíva v tom, že za posledných 150-200 rokov sme naše politické, ekonomické, finančné, sociálne, zdravotné, či energetické systémy a modely nastavili tak, akoby tento rast nemal nikdy skončiť.

Najvýraznejšie sa táto tendencia prejavuje vo finančnom sektore, najmä vo frakčnom rezervnom bankovníctve a derivátovom trhu. Ich súčasná podoba môže existovať iba pri pokračovaní exponenciálneho rastu peňazí v systéme. Každý systém, ktorý dokáže existovať iba v podmienkach rastu, vykazuje pyramídovú povahu, skôr či neskôr náchylnú ku kolapsu, a preto nie je dlhodobo udržateľný.

Na frakčné rezervné bankovníctvo a finančné deriváty je dnes napojené fungovanie väčšiny komplexných a životne dôležitých systémov, od politiky, cez zdravotníctvo, až po centralizovanú energetiku.

Ako prvé príznaky konca éry rastu sa z definície musia prejaviť vo svete financií - ktorý je najviac vystavený zmenám vo fungovaní celého systému, ale zároveň tvorí jeho najdôležitejšiu súčasť. Prvé veľké problémy sa prejavili v roku 2008, bankrotom investičnej banky Lehman Brothers, varovné signály sa však objavovali už roky, či dokonca desaťročia pred touto udalosťou, najmä v podobe rastúceho zadlžovania štátov, firiem a ľudí. Od roku 2008 sa finančný systém nepodarilo "naštartovať" napriek všemožným snahám centrálnych bánk a politikov, a problémy naďalej pretrvávajú, alebo sa dokonca zhoršujú.

Podobným problémom však nemusí čeliť iba Európa. Podobná situácia je totiž aj v Spojených štátoch:

Modrá čiara ukazuje ekonomický rast v Spojenom kráľovstve, červená čiara ukazuje ekonomický rast v USA a zelená čiara ukazuje prognózu do roku 2100.

Zdroj: profesor Robert Gordon

Dlhodobým problémom s nedostatočným ekonomickým rastom čelí aj Japonsko, krajina s najväčším vládnym dlhom na svete.

Čo teda potrebuje Európa, a možno aj celý rozvinutý svet? Domnievam sa, že potrebujeme politika, či dokonca skupinu politikov, ktorí sa čelom postavia pred svojich voličov, a oznámia im realitu, ktorej všetci čelíme: koncu ekonomického rastu.

Potom by snahy o riešenia súčasných problémov možno priniesli viac úspechov, ako doteraz. Nie je to však zaručené.