V pondelok sme boli svedkami celkom výrazného posilnenia oboch kovov. Striebro sa dokonca dostalo nad hranicu 20,5 USD. V utorok v posilňovaní pokračovalo hlavne zlato; striebro sa držalo mierne pozadu. Zlato sa vtedy skoro dotklo hranice 1350 USD, ku ktorej mu chýbali necelé 4 USD. V stredu však oba kovy stratili v princípe všetko to, čo v predchádzajúce dni získali. Vo štvrtok sme videli silnú snahu dostať zlato i striebro pod 1300 USD, resp. pod 20 USD. Čo sa týka zlata, čo sa akoby ubránilo, avšak striebro na časť obchodného dňa pod túto hranicu kleslo. Následne sa však vrátilo nad 20 USD. V piatok boli oba kovy pod silným tlakom.
Cena zlata nakoniec uzavrela na úrovni 1333,8 USD, čo bolo o 37,1 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra sa neudržala nad 20 USD, avšak mierne stúpla o 0,46 USD a je na úrovni 19,99 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 66,72 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 66,72 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 66,41). To znamená, že tento týždeň sa striebru oproti zlatu opätovne nedarilo. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 255,76 a v porovnaní s minulým týždňom stúpol o 15,43 USD. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 100,88 a rovnako stúpol o 6,06. Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa minulý týždeň zvýšili na zlate, avšak klesli pri striebre.
Hlavnou príčinou za rastom cien zlata zo začiatku týždňa bolo zverejnenie dát z trhu práce v USA, kde sa zvýšil počet nezamestnaných. To vyvoláva špekulácie o tom, že by FED predsa len neznížil mesačné nákupy dlhopisov. Osobne si myslím, že to ani urobiť nemôže. Dôvody sú klasické – obsluha dlhu USA, či príliš negatívna reakcia trhov na takúto správu. Faktom však ostáva to, že sú to stále primárne USA, kto diriguje cenu drahých kovov. Nie dopyt z Ázie, či výrazné obavy z toho, že je nedostatok fyzického zlata, či už z hľadiska uzatvárania niektorých baní, resp. z dôvodu držania zlata v tzv. „strong hands“. Na strane druhej sú toto faktory, ktoré môžu zmeniť súčasné oceňovanie drahých kovov veľmi rýchlo.
Ako som písal už predchádzajúce dva týždne, stále máme negatívnu GOFO (goldforwad rate) úrokovú mieru. Tá indikuje výrazný stres na londýnskom fyzickom trhu so zlatom. Znamená, že niekto nevyhnutne potrebuje požičať zlato, ktoré však druhá strana, ktorá ho má (alebo by ho mala mať), požičať moc nechce. Inštitucionálne prostredie je výrazne napnuté. Dôvodom je pravdepodobne výrazný dopyt po fyzickom kove z Ázie.
GOFO je negatívna už viac ako 15 dní na 1, 2 a 3 mesačnej úrovni. To sa zopakovalo len pár krát za ostatných 14 rokov. Vždy vtedy, keď boli zaznamenané výrazné dná na trhu s drahými kovmi. Ako sa budú ceny vyvíjať však uvidíme. Je však pravdepodobné, že kým neuvidíme nejakú jasnejšiu reakciu zo strany FEDu, čo vlastne plánuje urobiť, budeme svedkami len miernych výkyvov v cenách. Zároveň je tu leto. Druhá možnosť, ktorá môže trh výrazne ovplyvniť je nejaká správa spojená s nedostatkom fyzického kovu. Z krátkodobého hľadiska by som však skôr stavil, že ceny ovplyvní predsa len FED.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Poklad na dne mora
Koľko drahých kovov sa nachádza na dne morí? Pravdepodobne veľmi veľa. Svedčí o tom minulotýždňový ojedinelý objav, kedy sa z dna mora podarilo vytiahnuť neuveriteľných 61 ton striebra. To bolo na britskej lodi, ktorá sa potopila v roku 1941 približne 300 námorných míľ od pobrežia Írska. Loď sa potopila s viac ako 110 tonami striebra. Striebro putuje už do Anglicka, kde sa spoločnosť, ktorá striebro z morského dna vytiahla, rozdelí s anglickou vládou v pomere 80 ku 20. Viac k tejto téme na videu.
Boj voči zlatu v Indii stále pokračuje. Centrálna banka vydala minulý týždeň nariadenie, že minimálne 20 % všetkého dovezeného zlata musí byť opätovne vyvezené z krajiny vo forme spracovaných šperkov. Dopyt po zlate však v krajine vôbec neklesá. To sa prejavuje čiastočne do rastu cien na domácom trhu. Ďalším dôsledkom je vzrastajúci trend pašovania kovu do krajiny. Len minulý mesiac sa podarilo úradom odhaliť a zabaviť približne 500 kg zlata, ktoré sa pašovalo do krajiny či už cez letiská alebo prístavy. V júni bol oficiálny dovoz zlata do krajiny len na úrovni 31 ton, oproti 160 tonám v máji, pred zavedením opatrení. Odhaduje sa, že minulý rok pred zavedením silných reštrikčných opatrení bola veľkosť nelegálneho dovozu zlata do krajiny na úrovni 102 ton. Tento rok sa očakáva výrazný nárast.
Naopak Čína s vysokou pravdepodobnosťou dovezie tento rok do krajiny viac ako 1000 ton zlata, podľa vyjadrení World Gold Council. Lesk zlata asi Čínu láka. Začínajú sa množiť informácie o tom, že krajina reálne uvažuje o krytí svojej meny zlatom, čím by chcela nadobudnúť status globálnej meny a nahradiť tak dolár. Aby sa to však Číne reálne podarilo, tak tento krok by musel byť nasledovaný ďalšími opatreniami ako zníženie samotných regulácií týkajúcich sa obehu meny a povolenia medzinárodných operácií s menou.
Podľa World Gold Council sa pri súčasných cenách drahých kovov zníži i ich recyklácia. Na trh so zlatom by to mohlo mať dopad vo výške od 300 do 400 ton zlata, čo predstavuje približne 25 % pokles recyklácie. Nízka cena domotivuje vlastníkov k súčasnému predaju zlata.
Kuriozitou týždňa je vyhlásenie samosprávy v Dubaji. Tá vzhľadom na začínajúce sviatočné obdobie Ramadan vyhlásila súťaž v chudnutí, vzhľadom na to, že v krajine sa výrazným spôsobom rozmáha obezita. Na tom by nebolo nič zaujímavé, keby motiváciou nebolo zlata. Vláda ponúka za každý kilogram váhy dole (do 16.8.) jeden gram zlata; traja najlepší dokonca dostanú zlatú mincu, ktorá má cenu približne 5400 USD, pričom musia schudnúť za dané obdobie minimálne 2 kg.
Rozprávky o znižovaní dlhov už len na dobrú noc.
Iste ste už počuli tie príhody o šetrení a znižovaní dlhu. Treba konštatovať, že sa jedná len o zaujímavé príbehy. Eurostat minulý týždeň zverejnil výšku dlhov štátov EU a nie je sa čomu radovať. Dlh krajín eurozóny sa zvýšil za ostatný kvartál o 1,6% a je na úrovni 92,2 %; medziročne sa zvýšil o 4 %. Najväčší verejný dlh voči HDP má Grécko (160,5%), Taliansko (130,3%), Portugalsko (127,2%) a Írsko (125,1%). Najnižší dlh má Estónsko (10%), Bulharsko (18%) a Luxembursko (22,4%). Slovensko sa blíži k hranici 55 % a patrilo medzi prvých 10 štátov EU (9.miesto), ktorým sa zvýšil najviac dlh oproti poslednému kvartálu roku 2012. Dlh v Portugalsku narástol medziročne o 15 %, v Taliansku o 7 % a v Írsku o 18 %. Takže kto verí ešte rozprávke o tom, že by sme v najbližšom období mohli vidieť nižšie verejné dlhy v Európe? Vyzerá to tak, že už len predstavitelia Trojky.
Jedným z hlavných kandidátov na problémy v EU patrí určite Španielsko, i keď premiér Rajoy opätovne sľúbil, že sa krajina už za chvíľu dostane z recesie. A ak nie tento kvartál, tak to bude tvrdiť určite o tom ďalšom. Faktom však ostáva, že krajina je v nezávidenia hodnej situácii. Ceny nehnuteľností klesajú. Väčšina nehnuteľností bola pritom financovaná španielskym bankovým sektorom. Prímy štátu voči HDP patria medzi najhoršie spomedzi krajín EU (po Slovensku). A španielska nezamestnanosť pravdepodobne dosiahne koncom roka úroveň 28 %. Počet nezamestnaných je dnes viac ako 6,2 milióna ľudí, čo tvorí takmer tretinu nezamestnaných v celej EU. To vytvára čoraz väčší tlak na ich sociálny systém pri zároveň rastúcom počte dôchodcov. Španielsko zároveň už dnes využíva zdroje z tzv. rezervného sociálneho fondu (Fondo de Reserva) na výplatu sociálnych benefitov. Pritom je to práve tento fond, ktorý sa zameriaval na nákup španielskeho dlhu a jeho nákupy štátnych dlhopisov boli jedným z dôvodov stojacim za ich klesajúcimi výnosmi, ktorých výška ohrozovala obsluhu dlhu v krajine. Z tohto hľadiska je krajina stále hlavným horúcim problémovým kandidátom v eurozóne.
A nezabúdajme pritom na ďalšieho „hriešnika,“ ktorým nie je nik iný, ako Taliansko. To čelí najťažším ekonomickým časom od krízy v roku 1929. Jeho ekonomika klesla od roku 2007 o 7 % a na tento rok vláda predpokladá ďalší pokles vo výške 1,3 %, pričom ich centrálna banka hovorí dokonca o 1,9 % poklese. Taliansko prišlo od roku 2007 o takmer pol milióna priemyselným pracovných miest podľa tamojšej najvýznamnejšej podnikateľskej asociácie krajina stratila 15 % jej premyslenej produkcie. Negatívom je, že ideálne nie sú ani najbližšie vyhliadky vzhľadom na silnú ochranu trhu práce, či rozsiahle sociálne benefity, ktoré motivujú podnikateľov presúvať výrobu mimo krajiny.
Cyperským bankám nie je rovnako čo závidieť. Nielenže im Trojka zlikvidovala ich podnikateľský model, banky zaznamenávajú najväčší odliv vkladov a zároveň klesajú v krajine ceny nehnuteľností, čo môže spôsobovať tamojšiemu bankovému sektoru nemalé problémy, rovnako ako v Španielsku.
Vyzerá to, že Čína môže tento rok naozaj negatívne prekvapiť celý svet a byť spúšťačom globálnej ekonomickej tsunami. Tento týždeň sklamal PMI index, ktorý sa prepadol na najnižšiu hranicu za ostatných 11 mesiacov. Viacerí analytici predpokladajú, že 7,5 % rast HDP je len akousi ilúziou a čoraz častejšie sa prikláňajú k číslu 7 %. To však ohrozuje čínsky pracovný a bankový trh. Rast pod 7 % zároveň ohrozuje podľa analytikov globálnu ekonomiku. A to, že sa v krajine naozaj niečo deje nenaznačuje len negatívny vývoj v šedej oblasti bankovníctva, ktorý pravdepodobne funguje ako pyramídová hra. Naznačujú to i ostatné kroky vlády. Podľa banky UBS údajne vláda zakázala realizovať pôžičky v oblastiach priemyslu, ktoré produkujú nadvýrobu (napr. výrobcovia cementu) ale i niektorým finančným inštitúciám. Vláda zároveň ohlásila výrazné stimuly ekonomiky a rozhodla sa podporovať pre zmenu oblasť železničnej dopravy, kde chce preinvestovať viac ako 260 mld. Juanov. Vybudovať prázdne mestá sa vláde už podarilo, teraz sa asi chystá na dotovanie prázdnych vlakov.
Americké dlhopisy nezažívajú svoje najlepšie obdobie. Nedá sa povedať, že im investori prestávajú dôverovať, avšak dnes zahraničné subjekty držia menej než 50 % dlhopisov krajiny. Primárne znížili držbu dlhopisov zahraničné centrálne banky a hedžové fondy. Najväčším držiteľom dlhopisov bola Čína, ktorá dokonca minulý rok zvýšila držbu amerických dlhopisov o 95 mld. USD a dnes vlastní dlhopisy v hodnote 1,316 bilióna USD. Nezáujem zahraničných zdrojov môže mať v budúcnosti za dôsledok zvyšovanie úrokových mier a spôsobovať problémy americkej vláde s obsluhou dlhu. S tým sa však bude musieť zaoberať asi nový prezident FEDu. Kto nahradí Bena Bernankeho v kresle prezidenta najmocnejšej centrálnej banky sveta? V poslednej dobe sa spomínajú hlavne dve mená: súčasná viceprezidentka Janet Yellen a Obamov poradca Larry Summer. Yellenová je zástankyňa uvoľnenej monetárnej politiky. Summer je Obamov obľúbenec a vyzerá skôr na zástancu fiškálnych stimulov pre ekonomiku. Osobne vsádzam na Yellenovú a pokračovanie v rozsiahlych monetárnych zásahoch. Uvidíme.
Matúš Pošvanc |