Grécko dosiahlo primárny rozpočtový prebytok necelé jedno percento. Teda po odčítaní nákladov na dlh vybralo viac, ako minulo. Táto správa je ako tradičná fanfára pri vyratúvaní úspechov Trojky v obnove ekonomicky zdevastovanej krajiny. Problém je, že Grécko má aj ten dlh. Aby ho aspoň začalo splácať (znižovať), tak pri dvojpercentnom ročnom ekonomickom raste (dosť optimistický predpoklad na najbližšie roky) by ten prebytok musel byť závratných dvanásť percent.
Teda Gréci by museli na daniach vybrať (alebo na výdavkoch skresať) zhruba o jedenásť miliárd viac, ako tento rok. Grécky rozpočet je necelých 50 miliárd EUR. Najlepšie sú na tom Nemci, ktorí dokážu splácať dlh aj pri 0,2 percentnom primárnom deficite. Slovensko by potrebovalo 0,53 percenta primárny prebytok na začatie splácania dlhu, v skutočnosti je primárny deficit asi 1,2 percenta HDP.
V Španielsku hlásia zastavenie niekoľkoročného prepadu cien nehnuteľností (na štvrťročnej úrovni), zároveň ale aj prekročenie 26-percentnej hranice nezamestnanosti a úroveň nesplácaných pôžičiek atakuje 15 percent. Portugalská opozícia odmietla návrh vlády stanoviť výdavkové stropy do roku 2017. Opozícia vraj nebude „prispievať k ožobračovaniu krajiny.“ Alebo sa boja, že by po voľbách pre nich nič neostalo. Ani na sever od Pyrenejí nie je veselo. Francúzsky deficit za rok 2013 bude v skutočnosti o 2,7 miliardy eur vyšší, ako sa čakalo. Kvôli nižšiemu výberu daní, hoci sa sadzby zvýšili a vznikli nové dane. Kto by to bol povedal? Aj keď pri 75 miliardovom deficite ide o kvapku v mori.
Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Snímka: Reuters
Témou týždňa však boli imigranti. Nie tí na potápajúcich sa člnoch utekajúci pred vojnami, ale my – Východoeurópania. Spojené kráľovstvo stoplo niektoré sociálne benefity pre prichádzajúcich európskych migrantov. Hoci tým moc neušetria (viac ako 90 percent poberateľov dávok sú Briti), nemôžeme proti takémuto spôsobu šetrenia namietať, sú to ich peniaze. Cameronova vláda sa však snaží tlačiť na obmedzenie voľného pohybu pracovnej sily v EÚ, čo je jeden z jej pilierov. Zatiaľ sa ďaleko nedostal, ale nie všetci západoeurópski politici sú k jeho výzvam hluchí. Tak aby nám z tej EÚ nakoniec neostali len regulované uhorky a garancie na grécke dlhy...
Na ostrovoch v atmosfére blížiaceho sa referenda o vystúpení dostáva EÚ ostré PR zásahy. Médiami najnovšie prebehla správa o tom, že za aktuálne povodne v Británii môžu aj európske poľnohospodárske regulácie. Tie nútia farmárov zbavovať sa „prebytočnej vegetácie" a vysekávať tak ochranné pásy kríkov, ktoré zachytávali vodu. Môže to byť pravda, môže to byť prehnané. Faktom však je, že postupná byrokratizácia a zjednocovanie akejkoľvek aktivity v Európe zabíja iniciatívu a metódu pokus-omyl, ktorá stála za nejedným zásadným objavom či zlepšením v minulosti.
EÚ sa nedarí ani kupovať si popularitu cez regionálnu pomoc. „Wales išiel vďaka regionálnej pomoci vzad, nie vpred," vyjadril sa jeden britský poslanec z Walesu. Tieto slová potvrdzujú ak viaceré štúdie. Rozdávanie peňazí nefunguje v Afrike, nefunguje ani v Európe.
Už vieme ako zachraňovať európske banky, Únia sa nedávno dohodla na pravidlách. Potrebuje na to 24 členov rady jednotného dozorného mechanizmu, 24 členov rady ECB, troch členov mediačného panelu dozorného mechanizmu, desať členov výkonnej rady rezolučného mechanizmu, 23 členov rady dozorného mechanizmu, 28 členov Rady a 28 členov Komisie. Títo sa musia dohodnúť každý zvlášť a potom všetci medzi sebou. Optimisticky odhadovaný čas na dosiahnutie rozhodnutia je 147 rokov.
A možno to rozhodnutie bude treba. Nová štúdia vyrátala, že ak by nadchádzajúci stres test bánk bol tvrdý (rozumej zmysluplný), odhalil by v bankách kapitálovú dieru veľkú asi 770 miliárd eur (45 štátnych rozpočtov Slovenska). Aj na záchranu bánk išli naše dane. O tom, že občania by sa mali zaujímať o osud svojich peňazí vybraných na daniach, sme spravili kampaň, ktorú si všimol aj český magazín Reflex.
Guy Verhofstadt je ďalší z rastúceho zástupu kandidátov na prezidenta Komisie. Zaujímavejší je návrat živej legendy talianskej politiky, ktorý sa dohodol s najväčšou stredo-ľavou stranou na zmene volebných podmienok. Berlusconinátora hádam nezastaví ani priemyselný lis.
Jedine, že by zmrzol. Britskí vedci tvrdia, že slnko začalo vykazovať znaky Maunderovho minima, teda zníženej aktivity, ktorá by znamenala príchod malej doby ľadovej, akú svet zažil napríklad pred 400 rokmi. Snáď nie, keď sme toľko investovali do boja proti uhlíku.
Ale na záver predsa len dobrá správa – na jeseň zbohatneme! V septembri mení Eurostat metodiku rátania HDP, čo povedie k jednorazovému zvýšeniu európskeho HDP o 2,4 percenta.
Martin Vlachynský
analytik INESS