V pondelok sme boli opätovne svedkami mierneho posilnenia cien oboch drahých kovov. Striebro atakovalo hranicu 20,2 USD a zlato sa snažilo dotknúť 1340 USD. Utorok bol následne pokojný obchodný deň. Trhy čakali na stredu. V stredu sa zlato prepadlo až k hranici 1310 USD, aby následne opätovne posilnilo na 1330 USD. Striebro sa dosalo k 19,4 USD, pokúsilo sa prekonať spätne 20 USD, avšak nakoniec skončilo pod touto cenovou úrovňou. Piatkové ranné obchodovanie bolo negatívne. Počas dňa však oba kovy poskočili a reagovali na dáta z trhu práce v USA.
Cena zlata nakoniec uzavrela na úrovni 1313,5 USD, čo bolo o 20,3 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra sa mierne prepadla pod 20 USD, a klesla o 0,1 USD a je na úrovni 19,89 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 66,04 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 66,04 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 66,72). To znamená, že tento týždeň si striebro oproti zlatu mierne polepšilo. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 234,78 a v porovnaní s minulým týždňom klesol o 20,98 USD. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 94,19 a rovnako klesol o 6,69. Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa minulý týždeň znížili ako na zlate, tak i pri striebre. Veľké banky zároveň držia rekordne vysoké stávky na rast ceny. Platí to hlavne pri zlate.
Hlavnou príčinou za poklesom cien drahých kovov v strede týždňa treba hľadať v o niečo lepších ekonomických dátach primárne z USA, keďže je dnes cena drahých kovov určovaná práve tam. Mali sme vyšší rast HDP než boli očakávania (1 % vs. 1,7 %). Na strane druhej sa už FED tradične vyjadril, ako sa hovorí nemastno a neslano. Správa zo zasadania tamojšej monetárnej komisie nepreukázala, že by FED plánoval v septembri obmedziť nákupy dlhopisov, aj keď sentiment trhu je dnes nastavený na to, že v septembri by takéto oznámenie prísť mohlo. Avšak ja osobne ho neočakávam. Mierne tomu nasvedčuje i fakt, že jedine prezident kansaského FEDu prejavil znepokojenie o nízkych sadzbách a vyššej inflácii. Piatkový rast cien bol naopak spôsobený negatívnymi správami z amerického trhu práce, kde počet nových pracovných miest nenaplnil očakávania trhu.
Ako som písal už predchádzajúce tri týždne, stále máme negatívnu GOFO (goldforwad rate) úrokovú mieru. Tá indikuje výrazný stres na londýnskom fyzickom trhu so zlatom. Znamená, že niekto nevyhnutne potrebuje požičať zlato, ktoré však druhá strana, ktorá ho má (alebo by ho mala mať), požičať nechce. Inštitucionálne prostredie je výrazne napnuté. Dôvodom je pravdepodobne výrazný dopyt po fyzickom kove z Ázie.
GOFO je negatívna už viac ako 20 dní na 1, 2 a 3 mesačnej úrovni. Veľmi neobvyklé a daná situácia sa zopakovala len pár krát za ostatných 14 rokov. Vždy vtedy, keď boli zaznamenané výrazné dná na trhu s drahými kovmi. Máme dno za sebou? Je to možné i vzhľadom dnes na najvyššie stávky veľkých bánk na rast ceny zlata od roku 2001. Striebro pozor. Jeho pomer voči zlatu je dosť vysoký a pri náznaku akejkoľvek globálnej recesie sa tento pomer môže výrazne zvýšiť. 1 ku 100 by nebolo prekvapením.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Požičala Bank of Englad jej zverené zlato?
Z môjho pohľadu bola asi najzaujímavejšia správa minulého týždňa spojená s údajným poklesom množstva zlata v úschove Bank of England. Základom pre otázky bola virtuálna prehliadka bankového trezoru formou aplikácie. V aplikácii sa udáva, že banka má v sklade približne 400 000 veľkých tehál (400 uncových). To vyvolalo viaceré otázky o tom, kde sa stratilo približne 105 000 veľkých tehál (1300 ton zlata), ktoré banka uvádzala vo svojej správe z konca februára. Okamžite sa objavili špekulácie, či zníženie tohto čísla neznamená a nestojí za výrazným znížením cien drahých kovov počas tohto roku a či nemá práve súvis s negatívnou GOFO mierou, ktorá indikuje nedostatok kovu na trhu. Na jednej strane je celkom zaujímavé, že Bank of Englad ukazuje verejne svoje trezory (v rámci transparentnosti ich boli v ostatnej dobe navštíviť okrem iného i kráľovná, či viacerí dokumentaristi). Svedčí to jednoznačne o tom, že zlato samo o sebe lesk v žiadnom prípade nestráca a je dôležitou súčasťou nášho finančného systému. Inak by bola táto transparentnosť zbytočnou nadprácou, ktorá znižuje bezpečnosť skladov zlata. Na strane druhej bolo zaujímavé stanovisko banky, ktorá odmietla rozdielnosť v počte tehál komentovať. Asi v záujme „transparentnosti“. Avšak či už z danej aplikácie a ani z následných špekulácií, sa nedá s určitosťou povedať, či Bank of Englad niečo so zlatom robí alebo nie. Hlavným problémom ostáva fakt, že medzi zverejnením dát z konca februára a prácami na danom IT riešení, je podľa vyjadrení banky viac ako rok.
Asi je už tradíciou spomenúť Indiu a situáciu na tamojšom zatiaľ najväčšom trhu so zlatom (India je číslo 1 v dovoze tohto kovu). Štatistiky v krajine ukazujú, že množstvo pašovaného zlata v krajine vzrástlo o 360 %. A nie je sa čomu čudovať. Tamojšia vláda i centrálna banka sa výrazným spôsobom snažia obmedzovať dovoz zlata do krajiny, či už v podobe ciel, regulácií predaja, či povinností vývozu častí zlata mimo krajinu. Tradičný spôsob pašovania je cez prístavy, avšak vyskytujú sa i prípady pašovania cez letiská, čo mi príde dosť nelogické, keďže je kontrola na letiskách výrazne intenzívnejšia. Výsledkom je zvýšenie prémie na predaj zlata v krajine, ktorá stúpla o 10 USD za posledný mesiac. Na strane druhej viacerí analytici upozorňujú, že za pokles dovozu zlata vôbec nevidia samotné regulácie. Skôr ide o to, že sa tamojší dovozcovia zlata musia prispôsobiť novým reguláciám, pretože sa v nich jednoducho nevyznajú a musia si voči nim nastaviť svoju obchodnú stratégiu. Podobne ako India, sa v ostatnej dobe správa i jej sused a najväčší politický rival Pakistan, ktorý rovnako uvalil na dovoz zlata dočasné obmedzenia.
Kreatívne účtovníctvo USA
Mário Draghi minulý týždeň len potvrdil, že ECB je pripravená naďalej držať nízke úrokové miery po dlhšiu, bližšie nešpecifikovanú, dobu a vyhlásil, že ECB naďalej vidí riziko znižovania rastu v eurozóne. Centrálna banka Veľkej Británie rovnako nezmenila svoju politiku. Nízke úrokové miery a nákupy dlhopisov v mesačnom objeme 375 mld. libier. Monetárna politika dvoch najdôležitejších centrálnych bánk v EU tak i naďalej ostáva rovnaká a nízke úrokové miery a hrozba intervencie z ich strán je len dôkazom toho, že sa v Európe nič nevyriešilo.
Do Francúzska dorazila nová vlna vzájomného obviňovania sa a útokov medzi francúzskou pravicou a ľavicou. Tento krát sa nezhody týkajú štátneho deficitu. Opozícia prišla minulý pondelok so správou, z ktorej vychádza, že deficit dosiahne koncom roka o 20 miliárd eur viac ako bol prvotný predpoklad, a preto žiada vysvetlenie. Francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault sa však ohradil, že do roka 2014 štát, po prvýkrát od začiatku Piatej republiky, teda od roku 1958, ušetrí 1,5 miliardy eur. Valérie Pécresse, bývalá ministerka pre rozpočet, sa obáva, že štátny deficit by mohol dosiahnuť až 4% HDP. Program stability, ktorý vláda odovzdala Európskej komisii predpokladal koncom roka deficit 3,7%. Je zábavné, keď sa háda pravica s ľavicou ohľadne výdavkov. Každá zo strán samozrejme tvrdí, že výdavky zníži, avšak realita býva až príliš často iná. V prípade Francúzska si už pomaly zvykáme na to, že príliš často sa mení na vždy.
Vyzerá to, že v Taliansku sa pomaly zmráka nad tamojšou vládou, ktorá je závislá od podpory Berlusconiho. To môže mať negatívny dopad na talianske dlhopisy. Berlusconi bol totižto nakoniec odsúdený za krátenie daní a uplácanie sudcov na jeden rok. Uvidíme, že akým spôsobom sa s týmto politické sily vysporiadajú.
To v Španielsku sa údajne uvažuje nad búraním rozostavených domov. Banky, ktoré nedostavané nehnuteľnosti vlastnia, považujú toto riešenie za lepšie, ako čakať s tým, že by sa podarilo tieto nehnuteľnosti predať. Pozemky by mohli využiť inak. Zároveň to však bude konečne priznanie reálneho stavu tohto sektora a priznanie strát bankového sektora. Španielsky trh s nehnuteľnosťami sa od roku 2007 prepadol o 30 % a viacerí analytici hovoria o minimálnom prepade 50 %. Najoptimistickejší sú však analytici Bankie, banky, ktorá sa kvôli nezdravým úverom dostala do nemalých problémov. Tí tvrdia, že dno je už dávno za nami. Avšak skôr nie ako áno, vzhľadom na znižujúcu sa populáciu Španielska, ako aj množstvo otvorených a existujúcich projektov. Tak aby sme si teda pomaly pripravili ďalšie peniaze na záchranu španielskych bánk.
Podľa Inštitútu pre medzinárodné financie sa výrazným spôsobom znižuje prístup k úverom v Ázií. Inštitút od roku 2007 vydáva index popisujúci podmienky požičiavania si v krajinách Južnej Ameriky, Ázie, Európy a Strednej Afriky. Index je realizovaný ako prieskum sentimentu medzi 133 bankami. Index sa v Ázii dostal na úroveň 45,7 bodu, čo je najhorší výsledok od krízy. To indikuje i stav na medzibankovom trhu v Číne, kde sa úrokové miery opätovne dostali k 5 % (3% sú normál).
Podľa amerického ministerstva financií sa výška dlhu USA zastavila na úrovni 16 699 396 000 000 USD (16,6 bilióna USD), čo je presne 25 miliónov USD pod limitom dlhu stanoveným zákonom. A na tejto úrovni sa dlh drží už celých 70 dní. To je inak celkom zaujímavé, pretože ich dlh by sa mal za toto obdobie podľa ich vlastných údajov zvýšiť o 53 mld. USD. Ako je to možné? Umožňuje to legislatíva USA, ktorá v prípade nezvyčajných situácií, umožňuje prijať súbor nezvyčajných opatrení. A tak sa nový dlh len nezaúčtuje. Veľmi kreatívny prístup k účtovníctvu. Dúfam len, že si z neho neberie príklad i naša vláda.
V piatok sa počet novovytvorených pracovných miest odhadoval na úrovni 165-tisíc, čo bolo pod očakávaním trhov. Zaujímavým je pritom kvalita týchto pracovných miest. Za rok 2013 vytvorila americká ekonomika 953 tisíc pracovných miest. Väčšina z nich sú však miesta na polovičný úväzok (731 tisíc). Inými slovami sa nie je čomu veľmi tešiť.
| Matúš Pošvanc
|