Neviditelný pes
Najväčšiu ranu na českej politickej scéne utrpela Klausovým zvolením Strana Pravdy a Lásky -- teda konglomerát jednej časti mediálnych, intelektuálnych, politických, ale aj ekonomických elít, ktorý sa koncentroval v druhej polovici 90. rokov okolo Pražského hradu a Václava Havla a získal pomerne značnú moc a vplyv. Zvolenie Václava Klausa pripravilo tento nikým nevolený mocenský blok o doteraz prirodzené dostredivé centrum. V Klausovi sa opäť dostáva v strednej a vo východnej Európe do vysokej ústavnej funkcie politik, ktorý je schopný formulovať inú víziu európskej integrácie, ako je dnes prevládajúci sociálnodemokratický či kresťanskodemokratický federalistický mainstream.
(Dve poznámky o prezidentskej voľbe, Jan Zahradil, 5. 3.)
MF Dnes
Nový prezident podľa všetkého nechápe globalizačné trendy a hlboko väzí v úctyhodnom, ale zastaranom národnom "vlastenčení". Čiastočne preto, že taký je, čiastočne preto, že ako technik má supercitlivé uši pre nálady verejnosti. A drvivá väčšina občanov považuje vyhnanie (či odsun) sudetských Nemcov za spravodlivý. Drvivá väčšina bola proti bombardovaniu Kosova a teraz je proti vojne s Irakom. Ak Klaus vnesie do našej politiky voči západným spojencom racionálnu skepsu a národné záujmy, je to v poriadku. Ak nepochopí, že v súčasnom svete nemôže pre úspech na domácom poli zahodiť princípy zahraničnej politiky, môže sa stať príťažou. Vzhľadom na obmedzenú úlohu prezidenta však nie katastrofou.
(Nacionalista Klaus, Martin Komárek, 5. 3.)
Lidové noviny
Oblasťou, kde je úloha prezidenta nezastupiteľná, hoci hmlistá, je zahraničná politika. V situácii, keď máme euronadšenecký kabinet a solídne proeurópsky parlament, vôbec neuškodí, ak prezident v rokovaniach s bruselskou verchuškou nebude trpieť podriadenosťou. To bolo obsahom nedávnej Chiracovej lekcie v reakcii na tzv. list ôsmich, pod ktorým bol podpísaný aj Václav Havel. Lenže Klaus povedal, že tento dokument by nepodpísal.
(Mýtus o novom prezidentovi, Martin Weiss, 5. 3.)
StoryEditor