Banky a štát sú v jednej posteli (komentár)

Štatistiky prichádzajúce v pravidelných intervaloch z členských štátov neustále opakujú jedno. Kríza sa neskončila. Snáď sa ju podarí zničiť drónmi.

Brusel chce európske bezpilotné lietadlá, alebo po našom dróny. Podľa eurokomisára pre vnútorný trh Michela Barniera by takýto program pomohol Európe „získať svoju suverenitu a nebola by pritom nútená nakupovať túto technológiu od tretích krajín“, predovšetkým od Izraela a Spojených štátov. V USA už čoskoro takéto stroje budú „pomáhať pri poľnohospodárskych prácach.“ Ktovie, ako zdôvodní ich nasadenie Brusel, okrem obligátneho boja proti terorizmu to bude asi podpora integrácie.

Briti publikovali prvý zo šiestich reportov Balance of Competences, ktoré majú posúdiť rozloženie právomocí medzi britskou vládou a Bruselom. Na zlosť niektorých konzervatívcov prvá sada nedopadla až tak zle. Správa síce našla nákladné a neprimerané zasahovanie Bruselu do britského verejného zdravotníctva, pri väčšine ostatných skonštatovala, že rozdelenie právomocí je primerané. Najznámejší britský euroskeptik Nigel Farage však celý systém správ spochybňuje. Podľa neho sú len snahou premiéra Camerona ulahodiť silnej euroskeptickej frakcii vo svojej strane a zároveň presvedčiť obyvateľov, aby odhlasovali zotrvanie v EÚ.

Bundesbanka krčí nos nad tým, aké rôzne cenné papiere ECB prijíma ako zábezpeku. Podľa bývalého člena výkonnej rady ECB Jürgena Starka sa nielen nafukuje bilancia eurosystému do gigantických rozmerov, ale zhoršuje sa aj jej kvalita. Mnohé z kolaterálov sú totiž kryté hypotékami či spotrebnými úvermi.

Napríklad také krytie španielskou hypotékou nie je veľká výhra. Májové štatistiky priniesli ďalšie zhoršenie úrovne nesplácaných pôžičiek v španielskom bankovom systéme, ktorá momentálne dosiahla 11,2 percenta. A to nesmieme zabudnúť, že časť zlých pôžičiek už bola prevedená pod novozriadenú štátnu „zlú banku“ SAREB a v štatistike sa neobjavuje. Ceny nehnuteľností sa v Španielsku zdanlivo nezadržateľne prepadajú už niekoľko rokov. A to nielen cena domov, ale aj pozemkov.

Realitní analytici odhadujú, že do roku 2017 nebude mať 90 % pozemkov v mestách žiadnu alebo minimálnu hodnotu. Výnimku tvoria len centrá najväčších miest a niektoré úseky pobrežia. Prasknutie realitnej bubliny už doviedlo miestne banky k prijatiu pomoci z EÚ (ktorú aj my garantujeme skromnou miliardou eur). Banka Bankia minulý rok dosiahla stratu 19,2 miliardy eur. Za prvý polrok 2013 hlási zisk 200 miliónov, obdobne ako dve ďalšie španielske banky. Uvidíme, či im to vydrží. Tešiť sa môže minimálne vláda. Nielen španielske, ale aj talianske či portugalské banky zintenzívnili nákup vládnych dlhopisov. Človek by až povedal, že banky a štát sú v jednej posteli.

Grécku Trojka opäť posunula vyplatenie tranže, pretože nespĺňa dohodnuté podmienky, ale to už nikoho neprekvapuje. Grécko peniaze aj tak vždy nakoniec dostane. Zaujímavejšie boli slová nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubla. Ten počas návštevy Atén okrem tradičných povzbudivých slov o úsilí Grékov varoval krajinu, aby dala stop rečiam o ďalšom bankrote. Ako sa má krajina zbaviť 160 percent dlhu (ktorý medziročne narástol o 24 percentuálnych bodov) už nepovedal. Pri 27 -percentnej nezamestnanosti to asi sotva bude rastom.

Na podobný osud sa pripravuje aj Cyprus. Tamojšia vláda plánuje vyhlásiť do konca roka daňovú amnestiu na nepriznané zahraničné peniaze, ak ich majiteľ použije na nákup cyperských dlhopisov alebo domáce investície.

Ďalší kandidát na bankrot Slovinsko má nového šéfa centrálnej banky. Bude mať mimoriadne náročnú úlohu opraviť, čo jeho predchodcovia pokazili. Slovinsko sa dušuje, že pomoc nebude potrebovať. Zatiaľ však vymysleli len to, že vytvoria štátnu banku a do nej presunú zlé úvery zo štátnych bánk. Snáď táto lišiacka stratégia zaberie.

Najnovšie údaje o dlhu a deficitoch dali dôvod na radosť len málo členským štátom. Dlh v eurozóne dosiahol v prvom kvartáli 2013 hodnotu 92,2 percenta HDP, z toho Grécko (160,5%), Taliansko (130,3%), Portugalsko (127,2%), Írsko (125,1%) a Belgicko (104,5%) tvoria vedúcu päticu. Medziročný pokles relatívnej výšky dlhu zaznamenalo v eurozóne len Dánsko (-0,2pb), v rámci EÚ27 sa ku nemu pridali aj Lotyšsko (-5,1pb) a Litva (-1,9pb). Najnižší dlh majú Estónsko (10%), Bulharsko (18%) a Luxembursko (22,4%). Je záhada, ako dokážu pobaltské štáty aj znižovať dlh, aj znižovať nezamestnanosť. Žeby to bolo šetrením?

Rozruch v Nemecku vyvolal nový návrh Európskej komisie poskytovať investičnú pomoc výstavbe jadrových elektrární. Tie by sa údajne mohli stať súčasťou zelenej stratégie. To sa prirodzene Nemcom moc nepozdáva, keďže tí naopak plánujú všetky svoje jadrové elektrárne postupne odstaviť. Zdá sa, že Nemecko a Francúzsko majú na bruselskom poli nejeden trecí bod.

Žiadne trenice a mnoho solárnej energie na nasledujúce dni želá