Zdá sa, že Gréci sa opäť vyšmykli z finančnej slučky. Tentoraz tak, že výberom svojich peňazí z rezervného fondu Medzinárodného menového fondu (MMF) dokázali včas splatiť 750 miliónov eur – iróniou osudu samotnému MMF. Táto hra na ostrí noža nie je náhoda. Odkedy sa v januári ujala vesla nová grécka vláda na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom zo Syrizy, jej predstavitelia verili, že hrozba bankrotu – a teda finančnej krízy, ktorá by mohla zmietnuť euro – im poskytuje vyjednávací arzenál vyvažujúci hospodársku a politickú slabosť krajiny. Aj po niekoľkých mesiacoch sa zdá, že Tsipras a jeho minister financií Yanis Varoufakis, akademický odborník na teóriu hier, sú presvedčení, že tento prístup zaberie – napriek absencii jediného dôkazu.
Vláda bez peňazí
Ich kalkulácie sú založené na nesprávnom predpoklade. Tsipras a Varoufakis vychádzajú z toho, že hrozba bankrotu Európu prinúti vybrať si len z dvoch alternatív: buď Grécko vylúči z eurozóny, alebo mu poskytne neobmedzenú pomoc pri škrtaní dlhov. Lenže európski predstavitelia majú v prípade bankrotu aj tretiu možnosť. Namiesto núteného „Grexitu“ môže únia uväzniť Grécko v eurozóne, zastaviť mu prísun peňazí a sledovať, ako Tsiprasova vláda doma príde o politickú podporu.
Táto obliehacia stratégia – teda vyčkávanie, kedy sa Grékom minú peniaze potrebné na bežné fungovanie štátu – sa v tejto chvíli javí ako najsľubnejšia stratégia na zlomenie gréckeho odporu. A môže zabrať, lebo grécka vláda má čoraz väčšie problémy naškriabať koncom mesiaca dosť peňazí na platy a dôchodky.
Veroufakis sa uchyľuje k najzúfalejším krokom vrátane konfiškácie hotovosti na účtoch samospráv či nemocníc. Zdá sa teda, že pre ekonomický chaos po januárových voľbách sa daňové príjmy tak prepadli, že už nestačia na pokrytie každodenných výdavkov. Ak je to naozaj tak – nikto si tým nemôže byť istý, pretože grécke finančné štatistiky sú krajne nespoľahlivé –, potom je grécka vyjednávacia stratégia odsúdená na fiasko.
Hra s nervami
Stratégia Tsiprasa a Varoufakisa predpokladala, že Grécko sa bude môcť vyhrážať bankrotom, pretože bude mať dostatok vlastných peňazí na financovanie platov, dôchodkov a verejných služieb. V januári to vyzeralo ako rozumné východisko. Vláda si v rozpočte naplánovala vysoký primárny prebytok (očistný od splátok úrokov) až štyri percentá HDP.
Keby Grécko v januári zbankrotovalo, tento primárny prebytok by sa (teoreticky) presmeroval zo splátok úrokov na vyššie mzdy, dôchodky a verejné výdavky, ktoré Syriza sľubovala v predvolebnej kampani. Vzhľadom na tento výhľad mohol Varoufakis veriť, že keď chcel primárny prebytok skresať zo štyroch percent HDP na jedno a nie rovno na nulu, dal európskym ministrom financií veľkorysú ponuku. Keby únia odmietla, mala by sa splniť nevyslovená hrozba prestať splácať úroky.
Vlhký prach
Lenže čo ak by sa primárny prebytok – tromf gréckej vlády v jej konfrontačnej vyjednávacej stratégii – odrazu vyparil? V tom prípade hrozba bankrotu strácala dôveryhodnosť. Bez primárneho prebytku už by Tsipras nedokázal plniť volebné sľuby, práve naopak, znamenal by ešte väčšie škrty, ako dnes požaduje Trojka – teda Európska komisia, Európska centrálna banka a MMF. Pritom platí, že pre európske inštitúcie by grécky bankrot znamenal oveľa menej problémov. Už by Grékov od bankrotu nemuseli odhovárať hrozbou vylúčenia z eurozóny. Únia sa môže spoľahnúť, že občanov potrestá nižšími platmi, dôchodkami a nesplnenými bankovými zárukami sama grécka vláda.
Tsipras a Varoufakis sa na to mali pripraviť, pretože to isté sa stalo pred dvoma rokmi, keď sa Cyprus počas bankovej krízy pokúšal triumfovať nad úniou. Cyperská skúsenosť nás učí, že bez uveriteľnej hrozby bankrotu môže únia prinútiť Grékov zostať v eurozóne a absolvovať regionálny bankrot v štýle Detroitu.
Gréci v pasci
Právne a politické mechanizmy regionálneho bankrotu sú jasné. Európske zmluvy jasne vravia, že členstvo v eurozóne je nezvratné – iba ak by sa krajina rozhodla vzdať nielen eura, ale aj celej Európskej únie. To je zároveň politický odkaz, ktorý chcú európske vlády vyslať svojim občanom a investorom.
Ak Grécko zbankrotuje, únia bude mať plné právo trvať na tom, že euro zostane jediným zákonným platidlom. Dokonca aj keby sa grécka vláda rozhodla vyplácať platy a dôchodky vlastnými zmenkami či „novou drachmou“, Európsky súdny dvor rozhodne, že všetky domáce dlhy a bankové vklady musia byť splácané v eurách. To spôsobí platobnú neschopnosť voči domácim aj cudzím veriteľom, pretože vláda nebude schopná vyplatiť plnú hodnotu vkladov v gréckych bankách.
Tsipras skrotne
Takže bankrot v rámci eurozóny nielenže Syrize neumožní splniť volebné sľuby, ale prinesie gréckym voličom ešte väčšie škrty ako pôvodný program Trojky. V tej chvíli bude pád vlády nezvratný. Namiesto odchodu Grécka z eurozóny odíde z gréckej vlády Syriza. Len čo si Tsipras uvedomí, ako sa zmenili pravidlá, jeho kapitulácia bude len otázka času.