Svetová ekonomika v roku 2014 porastie rýchlejšie, riziko náhlych kríz bude nižšie. Ale vo väčšine rozvinutých krajín pôjde o rast chudokrvný. Nestabilita rozvojových trhov potom navyše môže negatívne ovplyvniť globálny rast.
Globálna ekonomika má za sebou ďalší ťažký rok. V rozvinutých krajinách v roku 2013 pokračoval trend pomalého rastu, ktorý v priemere predstavoval 1 percento. Rozvojové ekonomiky tiež oslabili, na priemerný hospodársky rast 4,8 percenta, a tiež celosvetový rast vo výške 2,9 percenta bol nižší, než sa predpokladalo. A čo sa dá potom očakávať od svetovej ekonomiky v roku 2014? Dobrou správou je, že ekonomický výkon mierne posilní ako v rozvinutých ekonomikách, tak na rozvíjajúcich sa trhoch. Odhad znie, že priemerný hospodársky rast vyspelých krajín v tomto roku bude 1,9 percenta. Zároveň možno očakávať, že v roku 2014 nezažijeme toľko náhlych vážnych kríz s potenciálne veľmi vážnymi následkami, ako boli bezmála existenčné problémy eurozóny či americké ťahanice o rozpočet, ktoré vlani v októbri vyústili v shutdown administratívy USA.
Priškrtené investície
Ekonomicky najvyspelejšie krajiny (USA, eurozóna, Japonsko, Veľká Británia, Austrália a Kanada) však len sotva dosiahnu svoj rastový potenciál, alebo skôr zostanú pomerne hlboko pod ním. Domácnosti, banky a rad firiem vo vyspelých krajinách sú stále zaťažené veľkými dlhmi . Veľké deficity navyše vykazujú aj verejné financie týchto krajín, čo bude tamojšie vlády naďalej nútiť k bolestnej fiškálnej disciplíne. Značné politické neistoty a regulácia potom budú naďalej priškrcovať súkromných investorov. Výhľad do roku 2014 je navyše ovplyvnený dlhodobejšími globálnymi problémami. Mnohé vyspelé ekonomiky totiž stále vykazujú riziko dlhodobej stagnácie, čo je daň za roky, kedy bolo ich hospodárstvo vysoko produktívne, ale zanedbali sa investície do ľudského a materiálneho kapitálu. V súčasnosti potom tieto krajiny nemajú na to, aby dostatočne rýchlo presadili štrukturálne zmeny, ktoré by im umožnili dosiahnuť ich plného hospodárskeho potenciálu .
Unavená eurozóna
Eurozóne zrejme nehrozí ďalšia kríza, ale jej zásadné problémy zostávajú nevyriešené. Nízky rastový potenciál, vysoká nezamestnanosť, stále veľmi vysoké (alebo aj ďalej rastúca) dlhy verejných financií, strata konkurencieschopnosti a extrémne prísna kreditná politika vyplývajúca z toho, že bankový sektor pokračuje vo svojom oddlžovaní. K čomu ešte pripočítame, že proces vytvorenia bankovej únie bude veľmi pomalý, k možnému ustanoveniu fiškálnej únie sa nepodniknú žiadne kroky.
A to napriek tomu, že na periférii eurozóny medzitým rastie únava z úsporných rozpočtových opatrení a s tým zároveň politické riziká.V Japonsku vláda premiéra Šinzó Abeho vďaka menovému uvoľneniu a fiškálnej expanzii výrazne pokročila na ceste k prekonaniu viac ako dvadsať rokov dlhej deflácie. Hlavnými neistotami tamojšej ekonomiky ale zostáva nadchádzajúce zvýšenie spotrebnej dane a pomalá implementácia takzvaného tretieho šípu "Abenomiky", teda predovšetkým štrukturálnych reforiem a liberalizácie trhu.
V USA bude ekonomika profitovať z revolúcie v ťažbe plynu a ropy z bridlíc, ďalej zo zlepšenia na pracovnom trhu a na trhu s nehnuteľnosťami a z pokračujúceho presunu (návratu) amerického výrobného sektora zo zámoria späť do USA. Rizikom naopak môže byť politicky nepriechodný Kongres, čo bude ďalej spomaľovať snahu o nutnú dlhodobú stabilizáciu amerických štátnych financií. Ďalšími neistotami sú nejasné zámery Americké federálnej banky (Fed), predovšetkým v súvislosti s plánovaným koncom kvantitatívneho uvoľňovania, a tiež neprehľadná situácia ohľadom reguláciou bankového sektora.
Rozvojové ekonomiky v roku 2014 porastú rýchlejšie, blízko hodnote piatich percent. Jedným z dôvodov bude zvýšenie ich exportu na zotavujúcich sa vyspelých trhoch. Vyššie spomínaný koniec kvantitatívneho uvoľňovania Fedu bude navyše zrejme pomalý, úrokové miery sa tak ešte budú držať nízko. Politické reformy v Číne by mali zmierniť riziko možného šokového ekonomického spomalenia. A s tým, ako sa mnohé rozvojové trhy ďalej urbanizujú a industrializujú, bude sa ďalej zmáhať aj ich stredná trieda, čo povedie k postupnému nárastu spotreby tovarov a služieb.
Niektoré rozvojové trhy - menovite India, Indonézia, Brazília, Turecko, Južná Afrika, Maďarsko, Argentína a Venezuela - avšak v roku 2014 zostanú nestabilné, a to v dôsledku veľkých exportných aj vnútorných dlhov, pomalého rastu, nezdravo nízkej inflácie a možných, z volieb vyplývajúcich politických pnutí.
Čína si udrží svoj rast
Medzi rozvojové trhy, ktoré si v porovnaní s tým môžu viesť lepšie, patria krajiny, vykazujúce menej makroekonomických, politických a finančných slabín. Južná Kórea, Filipíny, Malajzia a ďalšie ázijské exportné krajiny. Ďalej ide o Poľsko, Českú republiku v Európe, o Čile, Kolumbiu, Peru a Mexiko v Latinskej Amerike, o Keňu, Rwandu a niekoľko ďalších ekonomík v subsaharskej Afrike a v neposlednom rade o exportérov ropy z oblasti Perzského zálivu. Čína v roku 2014 udrží svoj priemerný ročný hospodársky rast nad hranicou siedmich percent. Ale aj napriek reformným plánom, oznámeným na jesennom Treťom pléne ÚV Komunistickej strany Číny, bude vytúžený posun v čínskom modele rastu - od súčasných pevných štátnych investícií k zvýšenej domácej zákazníckej spotrebe - veľmi pomalý. Mnohé pevne zakorenené záujmy, od miestnych samospráv až po štátom vlastnené firmy, týmto zmenám vzdorujú.
Stále nepríjemnejším problémom tiež bude veľký dlh súkromnej i verejnej sféry a samotné politické vedenie krajiny je rozdelené v názore, ako rýchlo by mali byť ohlásené reformy uvedené do praxe. Aj keď sa teda Čína v roku 2014 vyhne možnému šokovému spomalenie ekonomiky, jej strednodobý výhľad vzbudzuje obavy.
Riziková budúcnosť
Zhrnuté, svetová ekonomika v roku 2014 porastie rýchlejšie, riziko náhlych kríz bude nižšie. Ale vo väčšine rozvinutých krajín, snáď s výnimkou USA, pôjde o rast chudokrvný. Nestabilita rozvojových trhov - vrátane neistého čínskeho úsilie o ekonomické reformy - sa potom navyše v nasledujúcich rokoch môže stať faktorom negatívne ovplyvňujúcim globálny rast.
Autor je predseda Roubini Global Economics a profesor ekonómie na Stern School of Business, NYU