Nielen samotný Fed, ale aj ekonómovia boli pred rozhodnutím o sadzbách americkej centrálnej banky značne rozpoltení. Z polovice bánk, ktoré očakávali ponechanie sadzieb, vyčnieval Goldman Sachs (GS). Ten už týždne hlásal, že momentálne nie je priestor na zvyšovanie sadzieb. Pred pár dňami dokonca prišiel s názorom, že v súčasnosti by bolo lepšie monetárnu politiku skôr uvoľňovať. Čerešničkou na torte aktivity GS bolo predvčerajšie vyhlásenie jeho CEO, že ekonomické dáta momentálne nepodporujú zvyšovanie sadzieb. Tí, ktorí verili ich názoru, urobili dobre.
Zdá sa, že sledovať vyhlásenie a analýzy GS sa oplatí. Žiadna iná inštitúcia nemá taký vplyv na centrálne banky ako oni. Dokumentuje to aj množstvo centrálnych bankárov, ktorí od GS pochádzajú: Kaplan (Dalaský Fed), Dudley (NY Fed), Harper (Filadelfský Fed), Draghi (ECB) a Carney (BoE). Aj keď je Fed nezávislá inštitúcia, je zrejmé, že názory takých firiem ako Goldman Sachs berie vážne. Fed sa preto rozhodol, že ešte nie je čas na zvyšovanie sadzieb. A nielen to – prekvapil, keď naznačil, že zvyšovanie sadzieb tak skoro prísť ani nemusí.
Rozhodný orgán Fedu - FOMC naznačilo dva hlavné problémy, pre ktoré nezvýšilo úrokové sadzby. Prvým je situácia v zahraničí, konkrétne Číne, ktorá môže mať určitý vplyv na americký ekonomický rast. Táto neistota na rozvíjajúcich sa trhoch znižuje inflačné tlaky pomocou nízkych cien komodít a nižších importných cien. Vo svojom výhľade preto predstavitelia FOMC ďalej znížili svoj odhad inflácie na najbližšie obdobie. Záver je však pomerne jasný – Fed bude pozorne sledovať situáciu v zahraničí a pokiaľ sa nezlepší, úrokové sadzby nezvýši. Čo môže trvať mesiace. Trh prirodzene reagoval rastom akcií a najmä oslabením dolára.
Ako tvrdí Goldman Sachs, silnejší dolár prináša problémy na rozvíjajúce sa trhy. Prudké posilnenie dolára za posledné mesiace núti rozvíjajúce sa krajiny utesňovať svoju monetárnu politiku, aby ich meny dokázali udržať s dolárom krok. Pri svojich intervenciách predávajú americké dlhopisy, čím zvyšujú úrokové sadzby a robia tak kvantitatívne sprísňovanie - QT („Quantitative tightining“). QT je opak QE a má podobný vplyv ako zvyšovanie sadzieb. Podľa odhadov GS posledné pohyby na trhu mali efekt ako zvýšenie sadzieb o 0,75%.
Trh na súčasný odklad zvyšovania sadzieb reagoval posunutím tohto kroku na január, hoci ešte pred FOMC bola až 75% pravdepodobnosť zvyšovania sadzieb tento rok. A aj to môže byť príliš optimistické. Začínajú sa totižto ozývať hlasy, že čínska kríza a tak aj aj kríza na trhu komodít, tu bude s nami ešte minimálne dva roky. Čínsky rast sa totižto neobnoví až dovtedy, kým si Čína nespraví poriadok s vlastnými bankami. Tie môžu mať na svojich knihách až 50% zlých úverov, čoho náprava si vyžiada ich rekapitalizáciu štátom. Podobne ako to bolo počas krízových rokov 2008/2009 v USA či Veľkej Británii. A tento proces rozhodne neprebehne cez noc.
Sme v novom ekonomickom normále - v dobe, kde monetárna politika každej krajiny je závislá od monetárnej politiky ostatných krajín. Hlavným monetárnym cieľom krajín je oslabiť svoju menu viac ako tie ostatné, aby dokázala importovať infláciu. Krajina, ktorej mena posilní, je odkázaná na uvoľnenie svojej politiky, aby zabránila väčšej kríze. V tomto duchu nie je dnešné rozhodnutie FOMC žiadnym prekvapením. A keď dolár oslabí, opäť sa môžeme začať na chvíľu baviť o zvyšovaní sadzieb.
Preto, keď o pár mesiacov opäť nastane rozruch ohľadom možného sprísnenia monetárnej politiky, netreba prepadať panike. Treba si pozrieť, čo píše Goldman Sachs...