Slabší kurz nám rast neprinesie (komentár dňa)

Z úst politikov a centrálnych bankárov často počúvame, že jedinou cestou k prosperite je oslabenie mien. Ako však ukazujú mnohé prípady, nie je tomu tak. Devalváciou meny dosiahneme iba jediné - zmenšenie dlhu.

Domnienka, že samotné oslabenie meny môže priniesť ekonomický rozvoj, je mylná. Príkladom môže byť Zimbabwe.

Krajina, ktorej mena kvôli hyperinflácii oslabovala a žiadny ekonomický rast nepriniesla. Môžeme sa na to pozrieť aj z druhého konca, kedy pred 30-timi rokmi Nemecko silne rástlo a marka bola voči ostatným menám silná. Ďalším príkladom je Japonsko, ktoré sa snažilo do roku 2012 dvadsať rokov oslabiť menu a priniesť ekonomický rast a rovnako si im to nepodarilo.

Preto domnienka, že cielenie kurzu eura a jeho zámerné oslabovanie prinesie rast, je scestná. Menové kurzy by mali zostať voľne pohyblivé a mali by byť v réžii kapitálových trhov a nie centrálnych plánovačov či už v podobne politikov alebo centrálnych bankárov. Je jasné, že najviac kričí Francúzsko, pretože francúzski politici vidia chybu všade inde, len nie v sebe.

Liekom pre Európu sú vyrovnané verejné rozpočty, štrukturálne zmeny v dôchodkovom a zdravotnom systéme. Tiež v odstránení byrokratických bariér, a tým uvoľnení podnikateľského prostredia. Zdanením všetkého možného, ako napríklad vo Francúzsku Skype či predaj smartphonov ničomu nepomôže.

Rovnako tak vedenie menových vojen nie je cestou k prosperite. Silná mena hrá proti dlžníkom a najväčšie zadlženie má verejný sektor. Je teda jednoduchšie volať po oslabení meny prostredníctvom tlačenia nových peňazí, pretože tak sa dlh znehodnocuje. To je jeden z dôvodov, prečo chcú dlžníci a teda aj politici oslabiť menu, v ktorej držia dlh.