Ďalší významný taliansky politik dostal trest väzenie. Komik a šéf strany Hnutie piatich hviezd Beppe Grillo bol odsúdený na štyri mesiace za porušenie policajnej pečate na budove v roku 2010. Jeho pohodlie príliš neutrpí, keďže v Taliansku sa do väzenia reálne moc nechodí. Berlusconi by vedel rozprávať.
Menej veselá je správa o počte nezamestnaných na Apeninskom polostrove. Tých už je takmer 3,3 milióna, čo je najviac od roku 1977, kedy štatistický úrad začal zbierať tento druh údajov. Medziročne sa počet nezamestnaných zvýšil takmer o desatinu a dosahuje 12,9 percenta. Talianska ekonomika je na rozdiel od ostatných európskych ekonomík zamrznutá nie od začiatku krízy pred šiestimi rokmi, ale už takmer pätnásť rokov v kuse.
Kto za to môže? No Nemci samozrejme. Európska komisia v čerstvom hĺbkovom hodnotení makroekonomických nerovnováh v členských štátoch po čase opäť Nemecku vypláchla žalúdok pre jeho „nadmerný“ export, ktorý údajne škodí európskej ekonomike. Okrem toho, že je to nezmysel, je to aj ironické. Prezidentom Komisie je občan jednej z piatich krajín, ktoré najmä Nemecko prednedávnom zachránili pred bankrotom. Možno aj preto celková kritika Nemecka vyznela veľmi diplomaticky a opatrne, keď Komisia vyzdvihla, že prebytok bežného účtu nie je tak rizikový, ako nadmerné deficity rozpočtu. Načo dráždiť hada bosou nohou, keď ho pravdepodobne budete čoskoro potrebovať, aby znova zachránil Grécko.
Naopak, Francúzi sa zaradeniu medzi krajiny s nadmernými makroekonomickými nerovnováhami vyhli, hoci pred dvoma týždňami ohlásili, že nesplnia pravidlo 3% deficitu tento a ani nasledujúci rok. Prílivu kritiky za nízku konkurencieschopnosť už nie, ale na tú si pomaly zvykajú. Aj v reakcii na túto z nekonečného radu výnimiek z rozpočtových pravidiel vznikol nemecký dokument podporený Fínskom, ktorý upozorňuje na neúčinnosť Paktu stability a rastu v súčasnom nastavení.
Komisia má moc rozhodnúť, kedy vláda porušuje dohodnuté pravidlá úmyselne a kedy je to mimo jej síl, čo je samo o sebe nezmysel, keďže vláda môže vždy ovplyvniť rozpočet, aj keby krajinu zasiahlo tsunami. Rozhodovanie Komisie je však naviac absolútne arbitrárne. Dokument navrhuje ako riešenie zriadenie inštitúcie, ktorá by snahu krajín stlačiť svoje deficity nezávisle vyhodnocovala. Nanešťastie, autori zjavne nepochopili, že taká inštitúcia nikdy nebude nezávislá.
Akonáhle politici dostanú šancu vyhnúť sa tlaku z trhu a kúpiť si čas, spravia to. Napríklad Cyprus. Medzinárodná pomoc domácim politikom vytiahla hlavu z kariérnej šibenice a zachránila krajinu pred bankrotom. Súčasťou dohody bola rozsiahla privatizácia štátnych podnikov, ktoré sú podobne ako inde vo svete aj na tomto ostrove nepríjemne neefektívne. Prvé hlasovanie o privatizácii parlament zmietol zo stola, na neradosť všetkých, ktorí Cypru požičali peniaze. Až v opakovanom hlasovaní a po zakomponovaných ústupkoch sa podarilo zákon schváliť.
Alebo Grécko. Tam si politici kupujú čas častejšie ako teplé rožky a verejné financie stále nie a nie sa spamätať. Najnovší nápad na tretí záchranný balík má podobu garancií eurovalu na nový grécky dlh. Inak povedané, oni sa zadlžia a my im podpíšeme ručiteľstvo. Akoby nestačilo, že grécke banky podľa Trojky už zrazu nepotrebujú 18 miliárd na rekapitalizáciu, ale len 9. Gréci naďalej tvrdia, že len 6 miliárd.
Ale aby sme len neukazovali prstom na ten alebo onen národ. Nezodpovedne s peniazmi hospodári celá Únia. Len pred troma mesiacmi sa EÚ dohodla, že spätne navýši rozpočet EÚ pre rok 2013 o 10 miliárd eur, pretože pôvodne dohodnutý rozpočet sa minul akosi prirýchlo. Minulý týždeň prišiel komisár pre rozpočet s oznámením, že na rok 2013 bude treba doplatiť ďalších 23,4 miliardy eur.
Nateraz sa to vezme z rozpočtu pre rok 2014. Netreba byť finančný expert, aby bolo jasné, že tieto peniaze budú zase chýbať na konci roku 2014. Môžu za to vraj „oneskorené faktúry“, ktoré sa prihrnuli koncom roka. Úniu však takéto (už tradičné) zlyhanie plánovania nijako netrápi. Skôr alebo neskôr požiada členské štáty, aby odviedli do spoločného rozpočtu viac a dieru tak zaplátali.
Niežeby euroúradníkom nevadilo nič. Napríklad im vadí nová povinnosť značiť si príchod a odchod do práce. Po predĺžení pracovného času na 40 hodín týždenne je to ďalšia rana pre zdieraných eurobyrokratov. Podľa nich by mal byť pracovný vzťah založený na dôvere a nie „nadmerných kontrolách.“ Pravda je, že niekedy by sme boli radšej, keby do tej práce nechodili...
V posledných dňoch bola EÚ štedrá. Podľa očakávania pripravila šťavnatý darčekový kôš pre Ukrajinu, ktorý obsahuje 1,6 miliardovú pôžičku, 1,4 miliardový grant, 3-miliardový úver a 5 miliárd z Banky pre obnovu a rozvoj.
Tešiť sa môže aj centrálna Afrika, najmä lokálni politici. EÚ na roky 2014-2020 schválila desiatim krajinám pomoc tri miliardy eur. Celková zahraničná pomoc dosiahne 6 miliárd eur. Vládcovia Rwandy či Konga sa už tešia, ako si pozlátia ďalší samopal.
Miestni obyvatelia až tak nadšení nie sú, zahraničná pomoc pre nich znamená rastúce ceny, likvidáciu domáceho podnikania a palivo pre korupciu, čo napomáha udržaniu zúfalého stavu tohto kontinentu. To v Bruseli ale nikoho nezaujíma, treba si odfajknúť položku humanitárna pomoc.
O poľských bratoch informujeme málo, ale teraz sa postarali rovno o vtipný záver. Spoločensky výrazne unavený europoslanec Jacek Protasiewicz sa postaral o škandál na nemeckom letisku, keď na letiskovú ochranku začal vykrikovať Heil Hitler a posielal ich do Auschwitzu. Po poklese hladiny Zubrówky v krvi to vysvetlil tým, že ochranka ignorovala jeho diplomatický pas. Nuž, občasný návrat do sveta smrteľníkov môže byť pre europoslancov skutočne nepríjemný.
Martin Vlachynský
analytik INESS
eurokriza.sk