Kde urobili francúzski súdruhovia chybu (komentár)

Je to už niečo viac ako rok, čo si Francúzi zvolili nového prezidenta Francoisa Hollanda. On a jeho vláda síce zdedili veľmi ťaživú ekonomickú situáciu, ale po viac ako roku vládnutia neboli schopní s hospodárstvom nič urobiť. Naopak, nastalo výrazné zhoršenie. Hollande je podľa prieskumov verejnej mienky najmenej populárnym prezidentom za posledných tridsať rokov. Niet sa čomu čudovať. Ekonomické ukazovatele hovoria sami za seba. Nezamestnaných je 3,2 miliónov Francúzov, priemyselná výroba klesá, verejný dlh je v stratosfére a kúpna sila obyvateľstva sa znižuje.

Na túto situáciu reagujú aj mladí Francúzi, keď viac ako polovica z nich prestáva veriť v budúcnosť Francúzska, a preto by radi žili inde. Tieto údaje vyplynuli z februárového prieskumu inštitútu ViaVoice. Mladým Francúzom sa nie je totiž čo čudovať. Sú to práve oni, kto budú musieť platiť obrovské dlhy, ktoré nahromadili predchádzajúcej generácie. Zvyšovanie daní a znižovanie sociálnych dávok ich neminie. Tiež nepriaznivý demografický vývoj pristane na ich pleciach.

To znamená, že kúpna sila bude v lepšom prípade dlhodobo stagnovať. Preto sa aj vo Francúzsku môže stať, že mladí ľudia budú emigrovať tak, ako sa to v súčasnosti deje v Španielsku, Portugalsku a Grécku. Aby k tomu nedošlo, muselo by vo Francúzsku dôjsť k zmene. Francúzi by mali nastaviť priateľské ekonomické prostredie, kde podnikatelia nebudú prenasledovaní a schopní ľudia potrestaní formou obrovského zdanenia.

Súčasťou by mala byť aj zmena na trhu práce, ktorá by viedla k väčšej flexibilite a tým aj schopnosti generovať pracovné miesta. Inými slovami, štát by mal prestať podlamovať nohy hospodárstvu svojimi nadmernými zásahmi.
Nastavenie priateľského podnikateľského prostredia je pritom jedným z kľúčových faktorov ako obrátiť nepriaznivý ekonomický vývoj a tým aj odvrátiť hrozbu emigrácie mladých Francúzov. Avšak za viac ako rok vládnutia súčasného socialistického prezidenta, ktorý má podľa môjho názoru chorobne vysoké kolektivistické nacionálne zmýšľanie, nevidím veľa pokroku. Skôr naopak.

Hollande je najmenej populárnym prezidentom za posledných tridsať rokov

Nižšie sa pokúsim vymenovat niekoľko ekonomických opatrení či pokusov, ktorými sa „blysla“ súčasná vláda. Možno zámery boli a sú dobré. Avšak z ekonomického hľadiska ide skôr o nešťastie. A hovoriť o nastavení priateľského podnikateľského prostredia, ktoré by krajine zaisťovalo dobrú povesť, prísun investícií, kapitálu a know-how a v konečnom dôsledku aj prosperitu obyvateľstva, nemožno vôbec. Posúďte sami.

1. Volebným trhákom mala byť daň vo výške 75 percent pre občanov s ročným príjmom nad milión eur. Ústavná rada (obdoba nášho ústavného súdu) vyhodnotila Hollandov návrh ako protiústavný, preto tento zákon nakoniec nevstúpil do platnosti. Avšak v medziobdobí bola dobrá povesť Francúzska naštrbená. Napríklad herec Gérard Depardie sa na protest proti novému zdaneniu usiloval o cudzie občianstvo. Nakoniec získal ruské z rúk samotného Vladimíra Putina.
2. V júni 2012 dosahovala nezamestnanosť vo Francúzsku 10,2 percenta, čo sa vláda samozrejme snažila riešiť. Hlavnú myšlienku vyjadril minister práce Sapin tým, že zámerom vlády je vytvoriť také podmienky na trhu práce, že končenie pracovných pomerov bude pre firmy také nákladné, že prepúšťať zamestnancov sa im neoplatí. Výsledkom je postupné zamrznutiu trhu práce a nezamestnanosť vo Francúzsku aktuálne atakuje historické maximá.
3. Ďalším prípadom bola minulé leto kauza okolo výrobcu automobilov PSA. Automobilka PSA vyrába autá Citroën a Peugeot. Spoločnosť sa rozhodla zatvoriť jednu zo svojich tovární, čo by znamenalo prepustenie ôsmich tisíc pracovníkov. To vzbudilo vlnu nevôle vo vládnych kruhoch a majitelia, teda rodina Peugeotovcov sa musela dostaviť na koberček pred ministra re-industrializácie, ktorý je poučoval čo je to vlastenectvo.
   Minister okrem iného vyhlásil, že Peugeot nepatrí len akcionárom, ale je súčasťou francúzskej histórie, jeho územia a národného myslenia. Preto vláda spoločne s odbormi požadovali, aby sa výroba zachovala.
   Vláda a odbory pravdepodobne žijú mimo realitu. Peugeot predáva polovicu svojej produkcie v Európe a finančná kríza v roku 2008 a 2009 a súčasná dlhová kríza zapríčinila pád dopytu po automobiloch. Preto aj produkcia nových áut vo Francúzsku za posledných sedem rokov klesla priemerne o 42 percent. Preto je Peugeot v strate a každý mesiac pri zachovaní súčasnej kapacity a aj počtu zamestnancov by sa strata navyšovala o 140 miliónov eur. Aj napriek týmto záporným číslam, sa vláda a odbory snažili o zachovanie pracovných miest. To môže fungovať ale iba krátkodobo. Naopak, v dlhom období je to kontraproduktívne, pretože strata nedá niesť až do nekonečna a je tu vysoká pravdepodobnosť, že Peugeot úplne skrachuje a potom by o pracovné miesta neprišlo iba osem tisíc, ale všetci zamestnanci, ktorých je vyše dvesto tisíc.
4. Po kauze s rodinou Peugeotov prišiel na rad výrobca ocele ArcelorMittal. Ten chcel optimalizovať výrobu a uzavrieť dve hutnícke pece z dôvodu podlomeného dopytu po oceli. Tým by prišlo o zamestnanie šesťsto ľudí. Vláda vyložila tromfy na stôl a vyhrážala sa ArcelorMittalu znárodnením majetku.
5. Tento rok vo februári prišla ďalšia perlička, ktorá dokladá zúfalé kroky francúzskej vlády. Generálny riaditeľ americkej spoločnosti Titan (výrobca pneumatík) zverejnil list, ktorým odpovedal ministrovi pre re-industrializáciu. Minister totiž žiadal spoločnosť Titan, aby prevzala upadajúcu továreň Goodyear v meste Amiens. V liste CEO Titanu píše, že niekoľkokrát továreň navštívil. Pracovníci tri hodiny rozprávajú, hodinu majú na obed a pracujú len tri hodiny. Produktivita práce je teda veľmi nízka, ale mzdy sú extrémne vysoké (vďaka odborom). Ďalej sa v liste ministra pýta: akí hlúpi si myslíte, že sme? Továreň sa snažia Goodyear zachrániť už štyri roky, ale kvôli odborom a francúzskej vláde to nie je možné.
6. V marci francúzsky telekomunikačný úrad požiadal prokurátora, aby prešetril spoločnosť Skype, ktorá sa neregistrovala ako telekomunikačný operátor. Dôvody môžu byť dva. Jednak prinútiť Microsoft (majiteľ Skypu), aby platil dane vo Francúzsku zo všetkých príjmov plynúcich z francúzskeho trhu. Druhým dôvodom môžu byť lokálni operátori (napr. France Telecom), ktorí nie sú schopní držať krok s konkurenciou. Avšak v oboch prípadoch je výsledok pre konečného spotrebiteľa negatívny. Skype buď svoje služby obmedzí, alebo zdražie. Ani jedno neprispeje teda k blahobytu obyvateľstva.
7. V máji predstavila francúzska vláda návrh na zavedenie novej dane na chytré telefóny a tablety. Išlo by sa o jednopercentnú daň a jej výnos by bol použitý na podporu a ochranu domácej kultúry. Kto vie lepšie, ako má vyzerať kultúra ako francúzska vláda, však!
8. Tento mesiac zaútočila francúzska ministerka kultúry na internetového predajcu kníh Amazon, ktorý údajne vykonáva dumpingové praktiky a tým ohrozuje nezávislého francúzskeho kníhkupca. Je jasné, že klasické kníhkupectvá nie sú schopné konkurovať novým technológiám (e-books a pod.) a predajným kanálom (internet).
   Namiesto toho aby sa francúzska vláda radovala z rozmachu novej technológie, ktorá v konečnom dôsledku zlacňuje ceny kníh pre konečného zákazníka, tak naopak opäť hádže polená pod nohy, keď bude zvažovať zákaz Amazonu poskytovať bezplatné zásielky objednaných kníh. Ak je cieľom francúzskej vlády, aby ľudia viac čítali, tak zdravý rozum hovorí, že by knihy mali byť čo najlacnejšie a čo najviac prístupné ľuďom. Kroky ministerky kultúry a celej vlády sú však opačné.
9. Európska únia tento mesiac uvalila antidumpingové clá na dovoz lacných čínskych solárnych panelov. S clami nesúhlasí viac ako polovica krajín EÚ vrátane Nemecka a Veľkej Británie a Česka. Lacné solárne panely by totiž mohli čiastočne vytrhnúť vládam tŕň z päty, pretože by mohli výrazne znížiť výkupné ceny solárnej energie, ktoré zdražujú cenu elektriny pre koncového spotrebiteľa a to aj za situácie kedy cena silovej elektriny na burze klesá už piaty rok a dosahuje hodnôt z roku 2005. Najväčším zástancom ciel na „solár“ nie je nikto iný ako Francúzsko. Európsky komisár pre obchod dal najavo, že nesúhlas väčšiny krajín EÚ to nezvráti.
   Arogancia štátnych byrokratov par excelence. Z pohľadu spotrebiteľa opäť dôjde k ujme. Nielen Francúz si nebude môcť kúpiť lacný solárny panel, ale nikto v únii. Ďakujeme vám, socialisti.
   Dvojnásobne by ale mali ďakovať európski a hlavne francúzski vinári, pretože Čína kontrovala a okamžite začala vyšetrovanie, či EÚ a jej jednotlivé štáty nedotujú producentov vín, čo by poškodzovalo domáceho čínskeho vinára. Čína tak hrozí odvetnými ochranárskymi clami.
10. USA a EÚ uvažujú o vytvorení dohody o voľnom obchode. Došlo by tak k spojeniu dvoch najsilnejších spotrebných trhov na svete, čo by viedlo k rozvoju obchodu na oboch stranách Atlantiku. O uzavretie dohody sa snažia predovšetkým USA a Veľká Británia. Brusel je tiež za. Formálne začatie dohôd sa však ešte ani nezačalo a francúzska vláda opäť „v záujme“ Francúzov diktuje ultimáta. Paríž chce, aby už dopredu bol vylúčený segment zábavného priemyslu. To je zásadná podmienka, bez ktorej francúzsky prezident nedá súhlas na začatie rozhovorov.