Grécky premiér Alexis Tsipras, Snímka: SITA/AP
Atény ostali bez peňazí, bez priateľov a bez nádeje na dohodu. Teraz už niet pochýb, že päťmesačný rokovací pat sa v utorok skončí bankrotom. Situácia pritom degraduje rapídnym tempom. Ešte v piatok Európu kvárila otázka, či sa krízu predsalen nepodarí v poslednej chvíli odvrátiť. Prešli dva dni a na stole je problém, ktorý bol dlhé štyri roky považovaný za ťažko hypotetický: dokáže sa Grécko vôbec udržať v eurozóne?
Kľúče od miešačky v tomto bode držia grécki voliči. Budúcu nedeľu rozhodnú, či súhlasia s návrhmi veriteľov na šetrenie a zvyšovanie daní výmenou za ďalšiu pomoc. Bude to však mimoriadne surrealistické referendum. Keďže rokovania medzičasom stroskotali, Gréci budú fakticky hlasovať o návrhoch, ktoré už dávno neplatia. Záchranný program navyše skončí už v utorok a žiaden výsledok ho už späť nevráti. Napriek tomu to nebude žiadna fraška. Hoci to premiér Tsipras otvorene neprizná, hlasovať sa v skutočnosti bude o zotrvaní krajiny v eurozóne.
Ak sa Gréci vyjadria za, bude to pre radikálne ľavicovú vládu znamenať vyjadrenie nedôvery a hanebný debakel, ktorý môže vyústiť v ďalšie predčasné voľby a obnovenie rokovaní s veriteľmi. Ak sa voliči vyjadria proti, Tsipras si skrátka nechá svoje fatálne rozhodnutie odobriť a zbaví sa politickej zodpovednosti za čokoľvek, čo príde. Preto požiadavky veriteľov promptne označil za ponižujúce a spolu so všetkými ministrami začal voličom horlivo odporúčať, aby hlasovali “nie”. Inými slovami, ide o jeho posledný vabank. Ak by ho skutočne zaujímal názor voličov, referendum by vyhlásil o niekoľko týždňov skôr, pokým bol ešte na dohodu s veriteľmi čas. To ostatne odporúčal napríklad aj nemecký minister financií Schäuble… Na tomto mieste sa žiada oprášiť aj jeho májové varovanie pred Grexidentom – teda pred náhodným odchodom Grécka z eurozóny. V nedeľu sa totiž Európa priblížila k tomuto scenáru hneď o dva míľové kroky. ECB podľa očakávaní po stroskotaní rokovaní euroskupiny oznámila, že gréckym bankám prestrihne núdzovú infúziu likvidity. V praxi to znamená, že Grécko stratilo prístup k tlačiarňam na eurá. Grécka vláda preto vzápätí oznámila, že hneď od pondelka zavádza kapitálové kontroly a pre istotu aj bankové prázdniny. Banky by sa inak nedeľného referenda nedožili.
Gréci takýto scenár veľmi správne vytušili už dávnejšie a svoje úspory preto vo veľkom pchali do vankúšov už od januára. Posledný víkend zobrali banky útokom už aj tí najväčší optimisti. Za zmienku pritom stojí, že každé jedno euro, ktoré v posledných mesiacoch z bánk vybrali, kryla núdzová pomoc ECB. “Vaše úspory sú v úplnom bezpečí”, uisťoval v nočnom televíznom prejave Tsipras. Ak mu to niekto veril, už je to aj tak jedno. Kto nestihol vybrakovať svoje bankové úspory ešte cez víkend, má skrátka smolu a stáva sa šťastným majiteľom Schrödingerovho účtu. Až totiž banky zasa otvoria (a spravidla to trvá výrazne dlhšie, než na začiatku tvrdia politici), peniaze tam môžu byť aj nemusia. Cyperčania by o tom vedeli porozprávať svoje…
Výsledok referenda je tak v tomto bode nepredvídateľný. Gréci budú v zúfalých radoch pred bankomatmi, bez možnosti previesť peniaze do zahraničia a za intenzívnej politickej masáže panikáriť, zúriť a hľadať vinníkov. Ako trefne poznamenal grécky minister financií Varufakis, dodnes neexistuje právny rámec pre vylúčenie krajiny z eurozóny. No o to sa ani nik pokúšať nebude. Ak Gréci v referende označia za pôvodcu svojich príkorí Merkelovú a spol, žiadne zmluvy ani úpravy pravidiel potrebné nebudú. Bez finančnej pomoci a bez možnosti tlačiť eurá budú Atény na financovanie chodu štátu a platenie miezd či dôchodkov čoskoro nútené vytvoriť nejakú formu paralelnej meny. A odtiaľ už bude len krôčik k opätovnému zavedeniu drachmy. Po nedeľnom referendovom “nie" sa tak veľká grécka kríza môže skončiť rovnako rýchlo a nečakane, ako sa v roku 2009 začala.