Plány sú platné len do prvého výstrelu (komentár)

Štvrtok bude na Cypre takým malým dňom D. Po viac ako týždni sa (snáď) opäť otvoria brány tamojších bánk a celá Európa bude so zatajeným dychom čakať, ako to dopadne.

Možností je niekoľko a úprimne, ani jedna z nich nevyzerá veľmi príťažlivo – buď dôjde k zavedeniu drakonických opatrení na zamedzenie „útoku“ na banky vo forme limitov na výbery, platby alebo prevody, alebo nastane útok na banky a ulice ovládnu davy. Prípadne budeme svedkami obidvoch scenárov naraz. Národy v Stredomorí sú prirodzene temperamentné, a preto je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať, že môže nastať variant číslo dva – médiá budú mať podľa všetkého druhé Vianoce.

Veľa kritiky sa v posledných dvoch týždňoch znieslo na hlavu EÚ, EK a MMF za to, ako pristúpili k riešeniu kauzy menom Cyprus. Nejakú dobu sa už na finančnom trhu pohybujem a tak viem, že hodnotiť rozhodnutia vzniknuté často pod tlakom je možné až s nemalým časovým odstupom. Rovnako to bude aj v prípade Cypru. Jedna téma sa všaj už teraz vracia vytrvalo ako bumerang – prelomenie inštitútu súkromného vlastníctva formou zdanenia (čítaj konfiškácie) veľkej časti nepoistených vkladov.

Pôvodné návrhy hovorili o sadzbe 9,9%, následne to bolo už 15% a posledné informácie hovoria o tom, že vklady nad 100 000 eur budú napríklad v Laiki Bank „osekané“ na 20% pôvodnej hodnoty. Chápem, že Európska únia, resp. Európska centrálna banka, nie je všemocná a keby mala zachraňovať každého, kto sa dostane do problémov, nerobí nič iné.

V prípade cyperského bankového sektora došlo k nepríjemnému precedensu – vkladatelia (t.j. veritelia), banky prídu vinou chybného obchodného rozhodnutia vedenia banky o časť peňazí, ktoré boli tejto banke zverené. Zverené, nie investované do banky ako finančnej inštitúcie. Jazykový rozdiel je zdanlivo minimálny, ale z pohľadu peňaženky priemerného Cyperčana to vyzerá inak...