Zotrvačnosť v postupnom raste cien drahých bola prítomná i tento týždeň. Prvé tri dni drahé kovy postupne rástli. Zlato sa pomaly každý deň šplhalo vždy o 10 USD vyššie z 1180 USD na skoro 1200 USD. Striebro sa snažilo preskočiť zo 16,6 USD na 17,10, avšak nakoniec prvé tri dni hranicu 17 USD neudržalo. Štvrtok doobeda drahé kovy výrazne poskočili behom pár minút. Avšak daný skok dlho nevydržal a oba kovy v priebehu dňa ceny konsolidovali. Piatkové obchodovanie napokon drahé kovy neustáli nad 1200 USD, resp. 17 USD pre striebro.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1198,4 USD, čo bolo o rovných 16 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 16,97 USD, čo bolo o 0,24 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 70,62 čo znamená, že tento týždeň sa mierne viac darilo striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 166,22. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 67,73.
Začiatkom tohto týždňa doznievali ešte správy z minulotýždňového zasadnutia FEDu. Špekulanti zároveň stlačili ceny výrazne pod ich súčasné fundamenty a bolo prirodzené, že sa ceny postupne konsolidovali. Ako už píšeme dlhšie v dnešnej dobe zlatu svedčí hranica 1200 – 1300 USD. V rámci nej nezaznamenávame výraznejšie signály o nedostatku zlata (vo forme bakwardácie). Pri striebre je to hranica medzi 15 – 16 USD. Štvrtkový skok v cenách sa dá pripísať nestabilite na blízkom východe, kde Saudská Arábia podnikla vojenské operácie voči Jemenu. Ceny sa však nakoniec upokojili a postupne v priebehu dňa klesali, čo opätovne skôr znamená, že najprv úradovali špekulatívne nákupy. Striebro výraznejšie stúplo oproti zlatu už minulý týždeň na hranicu 1 ku 70, pričom sa už dlhšiu dobu pohybovalo skôr okolo hranice 1 ku 74. Osobne by som však stále nebol prekvapený, keby sme videli hranicu 1 ku 80. Hlavne, ak by prišiel nejaký ekonomický šok. Veľkí hráči na trhu zatiaľ predpovedajú zlatu rôzne scenáre. HSBC hovorí o rozmedzí 1120 – 1305 USD, pričom naopak SocGen predikuje ceny žltého kovy na úrovni 1050 USD do konca tohto roku. Ako vždy uvidíme. Faktom však zatiaľ ostáva to, že akákoľvek cena pod 1200 USD pre zlato, nie je dnes veľmi dlho udržateľná. Samozrejme sa to môže zmeniť. Avšak to by musel poklesnúť dopyt po fyzickom kove z východu (Čína, India). Ak by tento dopyt neexistoval, cena pod 1000 USD by bola na programe dňa.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Aké sú najväčšie mincovne sveta?
Dominujú hneď niektoré. Ale najväčšiu, čo sa týka objemu predaja, by ste si určite netipovali správne. Nie, nie je ňou americká US Mint. Je to naopak turecká Turkish Mint, ktorá produkuje turecké Ziynet-y, ktoré sa však väčšinou predávajú len v Turecku a tak o nich klasická verejnosť nevie. Turecká mincovňa vyprodukovala od roku 2002 do 2008 v priemere až 49 ton zlatých mincí, oproti 17 tonám, ktoré vyprodukovala v priemere americká mincovňa. V roku 2008 ju americká mincovňa síce predbehla, ale už rok na to dominuje veľkosťou produkcie opäť turecká v objeme cca 57 ton ročne. Za týmito mincovňami nasledujú kanadská, austrálska a rakúska mincovňa.
Čínska šanghajská zlatá burza zaznamenala ďalší silný týždeň, kedy sa v období 10. týždňa výbery zlata pohybovali na úrovni 51 ton. Ako sme už písali minule, tieto výbery presnejšie identifikujú dopyt po zlate zo strany čínskej verejnosti. Do tohto dátumu bol celkový výber na úrovni 508 ton od začiatku roka. Čína tento týždeň rovnako oznámila, že umožní dovoz zlata do krajiny prostredníctvom ďalších spoločností. To je výrazný posun. Dnes môže do krajiny dovážať zlato v princípe len 15 bánk, ktoré majú licenciu od centrálnej banky. Zároveň určite nakupuje zlata i samotná centrálna banka. Zaujímavosťou je, že okrem šperkov a zlatých mincí - Čínska panda, nie je možné zlato z krajiny vyvážať. Čína sa týmto spôsobom snaží dostať nielen k väčšiemu podielu zlata, zároveň je to pravdepodobne i súčasť jej stratégie internacionalizácie jej meny.
Toto snaženie by mohlo tiež súvisieť so situáciou okolo zaradenia čínskeho juanu do koša mien SDR, ktorý spravuje MMF. Ak by sa to Číne podarilo, podľa niektorých analytikov, by musela mať minimálne 5 % ich rezerv v zlate. To by znamenalo, že by ich centrálna banka mala vlastniť aspoň 5000 ton zlata. Ak by sa táto informácia potvrdila, Čína by musela od roku 2009 do svojich trezorov pridať skoro 4000 ton zlata. Špekulácií okolo je veľa. Informácia by mohla mať zároveň zásadný vplyv na trh s drahými kovmi. Čína by sa tak stala v poradí druhým štátom s najväčšími zásobami zlata po USA a pred Nemeckom.
O tom, že sa na trhu so zlatom prejavuje silný dopyt po fyzickom kove zo strany Ázie, svedčia i dve ďalšie veci. Prvým je spomínaný vysoký dopyt po zlate z Číny. Avšak pri poklese cien sa vždy aktivizuje i India. Tá by mohla v marci doviesť až 150 ton zlata. Do konca minulého týždňa to bolo 130 ton. I to je dnes dôkaz toho, že cena pod 1200 USD na zlate dnes dlho nevydrží, pretože všetko pod túto cenu spúšťa nákupy z Indie a Číny. Pokiaľ bude tento dopyt existovať, ceny žltého kovu hlboko a dlhšie pod hranicu 1200 USD vidieť nebudeme.