Jedným z highlightov prvého februárového týždňa na finančnom trhu bude piatkové zverejnenie údajov o vývoji amerického trhu práce za mesiac január. Oficiálne očakávania trhu zostávajú na pozitívnej línii, pretože prieskum Reuters predikuje vytvorenie 234 tisíc nových pracovných miest a nezmenenú mieru nezamestnanosti 5,6 percenta. Pripomeňme, že trh práce v USA počas roku 2014 absolútne zažiaril a bol jedným zo silných argumentov v prospech posilnenia USD. V najväčšej svetovej ekonomike sa v roku 2014 mimo poľnohospodárstva vytvorilo 2,9 milióna nových pracovných miest (čo je najviac od roku 1999) a miera nezamestnanosti sa znížila o 1,1 percentného bodu.
Detailnejší pohľad na čísla z amerického trhu práce ponúka už o niečo zakalenejší obrázok. Kritici hospodárskej politiky prezidenta Obamu a odporcovia zamýšľaného sprísnenia menovej politiky FED často poukazujú na klesajúcu mieru participácie dospelého amerického obyvateľstva na trhu práce.
V skutočnosti však miera participácie v USA postupne klesá už od roku 2000, kedy dosiahla svoj vrchol. Podľa viacerých serióznych štúdií je dlhodobý pokles miery participácie v USA štrukturálnej povahy, nakoľko v prevažnej miere vychádza z demografického vývoja (odchod silných povojnových ročníkov do dôchodku, t. j. mimo trh práce). V prospech tejto línie sa opakovane vyjadrili aj viacerí členovia FED (vrátane predsedajúcej J. Yellen), preto nízka miera participácie by nemala mať na menovú politiku v USA žiadny vplyv (menová politika nemôže meniť štrukturálne javy) a investori by mali zamerať svoju pozornosť skôr iným smerom.
Graf č. 1: Vývoj miery participácie obyvateľstva na trhu práce v USA.
Zdroj: zerohedge.com
Jedným z údajov, ktorým by mali investori venovať zvýšenú pozornosť, by mal byť vývoj miezd. Rast priemernej mzdy v USA totiž počas pokrízovej obnovy ekonomiky za ostatnými indikátormi trhu práce doteraz výrazne zaostáva. Aj napriek silnej tvorbe nových pracovných miest a poklesu miery nezamestnanosti priemerný medziročný rast nominálnych miezd v USA v roku 2014 nepresiahol 2%. V decembri dokonca spomalil až na 1,65%. V prostredí protichodného vývoja hlavných cieľov menovej politiky FED, t. j. nízkej inflácie a silného rastu počtu pracovných miezd, totiž môže byť vývoj miezd povestným jazýčkom na váhach pri rozhodovaní o raste úrokových sadzieb v USA. Aktuálny pomalý rast miezd zatiaľ hovorí v prospech vyčkávacej taktiky, t. j. v prospech ponechania nulových sadzieb po dlhší čas. Naopak rýchlejší rast miezd by mohol signalizovať rast inflačných tlakov v budúcnosti.
Graf č. 2: Porovnanie rastu miezd, miery nezamestnanosti a tvorby nových pracovných miest v USA.
Zdroj: Bureau of Labor Statistics, RITRO Invest
Prečo však mzdy v USA vzhľadom na silnú konjunktúru ostatných indikátorov trhu práce rastú tak pomaly? Jednu z mála relevantných odpovedí ponúkajú autori Mary C. Daly a Bart Hobijn zo Sanfranciskej pobočky FED. Dôvodom je podľa nich mzdová rigidita, t. j. nepružnosť miezd smerom nadol. V nepriaznivých časoch recesie je pre zamestnávateľov jednoduchšie prepúšťať ako plošne znižovať mzdy, preto priemerné mzdy rastú aj v čase recesie, aj keď je to vzhľadom na ostatné okolnosti neadekvátne. Vyššiu ako rovnovážnu úroveň miezd si zamestnávatelia následne počas obdobia rastu kompenzujú pomalším zvyšovaním miezd, ako by bolo adekvátne vzhľadom na rast dopytu po práci. Ďalšími dôležitými premennými v procese nastoľovania novej rovnováhy sú vývoj produktivity práce a inflácie. Čím rýchlejšie rastú tieto veličiny, tým skôr sa môže prejaviť zodpovedajúce zrýchlenie rastu miezd.
Uvedenú teoretickú koncepciu podporujú aj empirické dáta z nedávnych ekonomických cyklov v USA, čo dokumentuje graf č. 3. Horizontálna os reprezentuje mieru nezamestnanosti, vertikálna os tempo rastu miezd. Štandardná ekonomická teória predpokladá inverzný vzťah (t. j. nepriamu úmeru) medzi týmito veličinami. Tento predpoklad sa v praxi aj napĺňa, avšak v priebehu ekonomického cyklu sa mení sklon krivky spájajúcej časovú postupnosť jednotlivých pozorovaní (1Q2008 – 3Q2014). Dalo by sa povedať, že počas poslednej recesie boli mzdy v USA príliš vysoké, preto teraz, v období konjunktúry, rastú príliš pomaly. Konkrétne v treťom štvrťroku 2014 bolo tempo rastu miezd o 1% nižšie, ako bolo počas fázy recesie pri rovnakej miere nezamestnanosti. Aktuálne veľmi nízka miera inflácie by mala obdobie divergencie rastu miezd a zamestnanosti ešte predĺžiť, čo by znamenalo dlhšie otáľanie FED so zvyšovaním sadzieb.
Graf č. 3: Vývoj miery nezamestnanosti a rastu miezd v USA v rokoch 2008 – 2014.
Zdroj: Daly, M. C. a Hobijn, B. (2015)
Medziodvetvové porovnanie uvedených autorov tiež dokazuje, že v odvetviach USA s najvyššou mierou mzdovej rigidity (najmä stavebníctvo, hotely, služby), sa aktuálne oživenie prejavuje relatívne pomalším rastom miezd. Naopak v odvetviach s nízkym podielom pracovníkov s fixnou mzdou (veľkoobchod, financie, doprava) je zrýchlenie rastu miezd počas fázy oživenia relatívne výraznejšie. Opäť sa teda ukazuje, že každá minca má dve strany. Relatívna stabilita príjmov pracujúcich počas recesie je v prípade USA vykúpená dlhším čakaním na opätovný rast životnej úrovne počas fázy konjunktúry.