Demokracia priniesla mladým šikovným Slovákom otvorené možnosti. Zatiaľ čo im minulý režim prikazoval, že majú pracovať ako družstevník alebo stavbár, teraz si môžu vybrať, či sa stanú finančným poradcom alebo operátorom v call centre. Jedno však ostalo rovnaké. Životná úroveň. Na pivo mal peniaze družstevník, má ich aj pracovník call centra. I keď, družstevník dostal štátny byt. Dnešný telefonista musí bývať u rodičov.
Komu sa takýto pokrok nepáči, odchádza do zahraničia. Tento negatívny jav si však všimol demokratický štát. Mladým pomohol bez váhania. Cudzími, vlastne nie, veď sme v EÚ, našimi spoločnými peniazmi z Bruselu zadotoval pracovné pozície, práve pre mladých. Ak by sa chceli stať napríklad kamionistom alebo poľnohospodárskym pracovníkom.
Na veľké prekvapenie ekonomických vladárov sa však niektorým máli aj to. Časť mládeže je totiž, nepochopiteľne, nespokojná s tým, že musí napriek dobrým nápadom v „šuplíkoch“ počúvať v práci hodnej zdatnejšieho šimpanza nadriadeného, ktorý je síce menej inteligentný, ale v rovnakej práci dlhšie.
A tu vznikla slovenská anarchia. Vraj startupová. Najprv sa štát spoliehal, že na rozbeh firmy nebudú mať tí mladší kapitál. Banky im len tak nepožičajú, pre istotu sa vláda poistila zvýšením registračných poplatkov a zvýšením byrokratickej záťaže. Ani to však nestačilo. Anarchisti si povedali, že budú na svojich nápadoch pracovať len tak. Bez zamestnancov, platov pre nich a bez platenia daní. Čo bolo neuveriteľné, našli sa aj blázni, ktorí ich nápady štedro vykúpili. Otázka je, ako zareaguje vláda. Zatiaľ čo v Anglicku a USA vrchnosť startupy podporuje, tá naša ostáva nečinná. Asi aby mala komu dotácie pre mladých kamionistov rozdávať.