Ak sa budú Spojené štáty venovať iba ďalšiemu kolu vojny s terorizmom, môže dôjsť k tomu, že v tomto boji nebude využitá zbraň najefektívnejšia. Vodcom radikálnych teroristických skupín musí byť v prvom rade znemožnené získavanie ďalších členov. Západ sa zároveň musí naučiť jednoduchú vec: Nádej na lepšie ekonomické zajtrajšky je jediným spôsobom, ako vyhrať boj o tých, ktorí do teroristických organizácií prichádzajú.
Táto stratégia je dobre vyskúšaná. Ukazuje to vývoj v Latinskej Amerike, kde pred jednou generáciou vládol chaos a teroristická organizácia Sendero Luminoso sa zmocnila väčšiny územia Peru. Prevládal názor, že kapitalizmus nemôže fungovať inde ako na západe a Latinská Amerika nemôže využívať slobodný trh. Ukázalo sa, že to je omyl. Reformy v Peru zlepšili vlastnícke práva a právny systém a nasledoval prudký rast životného štandardu.
Peru v rokoch 1980-1993 vyhralo vojnu s terorizmom bez toho, aby tam museli zasahovať zahraničné sily. Dnes počujeme rovnaký pesimizmus, aký pôvodne vládol v tejto krajine, v arabskom svete. Už sme ale poučení. Rovnako, ako boli teroristi porazení v Peru, môžu byť porazení na Strednom východe a v severnej Afrike. Všetci, ktorí kráčali po uliciach Tunisu či Limy vedia, že kapitál nie je problém, ale riešenie.
Pre úspech v Peru bolo kľúčové presvedčiť americkú vládu a kľúčových predstaviteľov OSN, že vidiek v tejto krajine nie je liahňou marxistických revolucionárov, ale možným základom modernej kapitalistickej ekonomiky. Práve tento nový pohľad pomohol poraziť teroristov a to isté môžeme zopakovať dnes. V stávke je veľa. V šedej ekonomike arabských krajín sa nájde obrovské množstvo potenciálnych regrútov teroristických organizácií. Kam pôjdu oni, tam sa vydá celá krajina.
Je široko známe, že arabská jar začalo tým, že sa upálil dvadsaťšesťročný pouličný obchodník Mohamed Bouazizi. Počas nasledujúcich 60 dní sa zapálilo ďalších 63 mužov a žien v Tunisku, Alžírsku, Maroku, Jemene, Saudskej Arábii a Egypte. Milióny ľudí sa vydali do ulíc a teraz všetko pokračuje chaosom. Tí ľudia sa nezapálili kvôli politike či náboženským právam. Väčšina z tých, ktorí tento pokus o upálenie prežili, hovoria o ekonomickom útlaku a pokusoch o odobratie aj toho mála, čo im ešte zostalo.
Bouazizi bol obchodníkom od 12 rokov, v 19 rokoch mal na starosti účty miestneho trhu, v 26 rokoch predával ovocie a zeleninu na niekoľkých miestach. Jeho matka mi povedala, že plánoval založenie spoločnosti a sníval o tom, že si kúpi dodávku, ktorou bude zásobovať väčší počet predajných miest. Na úver potreboval zástavu, jeho majetok ale nestačil. Medzitým mu sťažovali život vládni úradníci, chceli od neho úplatky na licenciu, ktorú v podstate nešlo inak získať. V deň, keď sa upálil, mu prišli úradníci zatvoriť predajňu a zabrať elektronické váhy. Nastalo preťahovanie, počas ktorého mu jedna úradníčka dala facku. Toto poníženie, spolu s tým, že mu zobrali 225 dolárov všetkých tržieb, viedlo k tomu, že si Bouazizi vzal život.
V Tunisku vládne protekčný systém a vládni úradníci vyžadujú platbu za "ochranu" na každom kroku. Bouazizi už nemal dosť peňazí na podobné úplatky, vysnívaná dodávka bola mimo jeho dosahu, svoj tovar už nemohol ďalej predávať. Zomrel, keď požadoval právo na to, aby mohol podnikať vo fungujúcej trhovej ekonomike. Ľudia z arabských ulíc chcú svoje miesto v modernej kapitalistickej ekonomike. Stovky miliónov z nich ale túto možnosť nemajú a končia ako ekonomickí utečenci, ku ktorých problémom je západ často slepý. Musí si vytvoriť tieňovú ekonomiku, ktorú ale množstvo ľudí vníma s podozrením. Západ má radšej dobre fungujúci charitatívne projekty, ako je poskytovanie výživových doplnkov a sietí proti moskytom.
Západu teda uniká podstata veci: Ak ľudia na Blízkom východe a v severnej Afrike nebudú mať možnosť legálne pracovať a podnikať, budú mať oveľa väčšiu tendenciu prepadnúť lákadlám teroristických skupín. Na nedávnej konferencii v Tunisku som jej účastníkom povedal: "Nemáte právnu infraštruktúru na to, aby sa chudobní ľudia dostali do systému." Jeden podnikateľ mi povedal, že to dobre vedia a dodal: "Váš prorok vyhnal obchodníkov z chrámu. Ten náš bol obchodníkom. "Spojené štáty sa ale musia v tom, čo vedia, posunúť ďalej.
Autorom je Hernando De Soto.
Zdroj: WSJ