"Na svete je viac dlhov, ako peňazí na ich splatenie!" Toto tvrdenie v rôznych menších obmenách dlhodobo koluje Internetom. Prezentuje ho napríklad aj hnutie PositiveMoney (ktoré správne pomenováva niektoré problémy, ale navrhuje riešenia, ktoré by ich ešte viac prehĺbili).
Je to tvrdenie pravdivé? Nie. Je nezmyselné. Peňažná zásoba nemá žiadnu súvislosť s možnosťou splatiť dlh. Dlh je totiž prísľubom odovzdať budúcu produkciu. Peniaze sú len mernou jednotkou tejto produkcie, nie jej podstatou. Situácia, kedy je dlh vyšší ako množstvo peňazí v obehu môže nastať úplne jednoducho a nijak nesúvisí s frakčným bankovníctvom. Príklad:
Ostrov Ukulele je izolovaný a má 10 obyvateľov. Ako peniaze sa používajú mušle a v tomto momente má každý obyvateľ 5 mušlí v peňaženke. Peňažná zásoba je teda 50 mušlí. Domorodec Bendžo chytí krásneho papagája a ponúkne ho na predaj. Papagáj je skutočne výnimočný a tak si za neho vypýta 100 mušlí. Domorodkyňa Fujara si papagája obľúbi a rozhodne sa ho kúpiť na dlh (má len 5 mušlí), s čím Bendžo súhlasí. V tom momente je dlh na ostrove 100 mušlí a peňažná zásoba 50 mušlí. Je to nejaký problém?
Nie. Fujara si dohodla splátkový kalendár. Každý deň chodí zbierať kokosové orechy a predáva ich ostatným. Mesačne si tak zarobí 10 mušlí, z ktorých 5 odovzdá Bendžovi. On sám od nej dokonca niekedy nakupuje. O 20 mesiacov má papagája splateného. Alebo sa stane, že Fujara ochorie a prestane splácať. V tom prípade pošle Bendžo siláka Bakuľu, ostrovného exekútora, aby jej zhabal bedrovú rúšku a šimpanziu lebku. Následnou akciou týchto predmetov si uhradí časť dlhu a zvyšok odpíše ako nevymožiteľný. Fujara nedopadla dobre, ale množstvo fyzických peňazí v obehu v tom nehralo rolu. V ekonomike je totiž dôležité aj to, ako rýchlo peniaze obiehajú.
Bendžo by teoreticky mohol začať zadržiavať mušle u seba. Počet mušlí v obehu by sa znížil, čomu by ostatní obyvatelia museli čeliť zrýchlením obehu ostatných mušli a/alebo znížením cien svojich tovarov a služieb na trhu. Ak by Bendžo pokračoval v hromadení mušlí (čo je nepravdepodobné, keďže Fujara by v istom momente zdefaultovala na dlh), skôr či neskôr by si ostatní obyvatelia museli nájsť alternatívnu menu. No Bendžo by toto robil, len ak by bol blázon. Mušle ukryté v chalúpke mu nenesú žiaden úrok a kým by ostatní domorodci rozvíjali deľbu práce, on by bol odkázaní na autarkiu – musel by si sám všetko loviť, zbierať aj stavať. Ak by donútil obyvateľov až ku zmene meny, stal by sa úplným žobrákom, keďže by jeho kôpka mušlí stratila monetárnu hodnotu.
Skutočným problémom by bolo, ak by sa na ostrove zjavil šaman, ktorý by vyrábal mušle z blata, prehlásil ich za platné a pod hrozbou rany šamanskou palicou by ostatných donútil ich používať. Každý mesiac by ich vyrobil určité množstvo (podľa konštelácie hviezd) a dal ich svojim kamarátom, aby ich minuli. Títo kamaráti by si za ne nakúpili časť zásob kokosových orechov a zodvihli tak ceny ostatným. Ale to už je iný príbeh z monetárnej knihy džungle.