Čínsky akciový trh kolabuje, Grécko mieri k defaultu, euro sa trasie v základoch, dáta z americkej ekonomiky sú slabé, inflácia sa drží pod cieľom. Prečo teda chce Fed zdvíhať sadzby?
Veď takýto krok zvyčajne prichádza v čase, keď sa ekonomika začína prehrievať. Bill Gross, ktorý bol predtým považovaný za dlhopisového kráľa zo spoločnosti Pimco, na to má originálne vysvetlenie: Podľa neho chce Fed zdvíhať sadzby v podstate preto, aby dokázal, že americká ekonomika je schopná fungovať aj bez veľmi nízkych sadzieb.
Na Grossovom tvrdení možno niečo je. V rovnakom čase, kedy Fed zvažuje zdvíhanie sadzieb, prebieha medzi ekonómami ešte jedna diskusia. Tá sa točí okolo nasledujúce otázky: Čo by sa stalo, keby centrálna banka nastavila sadzby na určitú úroveň a nechala ich tam už navždy?
Zvyčajne sa predpokladá, že ekonomika by sa stala veľmi nestabilnou. Tento predpoklad je založený na dominantné makroekonomickej škole opierajúci sa o nové keynesianstvá. Konkrétne by malo platiť, že ak Fed nastaví sadzby príliš nízko, príde vysoká inflácia. Keď budú naopak príliš vysoko, ekonomika skolabuje a spadne do deflácie.
Možno robí Fed všetko zle
Podobné závery neznejú veľmi prekvapivo, pretože konštantné sadzby v podstate znamenajú zavedenie konštantnej ceny úspor. A je logické, že ak sa vláda snaží o zavedenie nemenných cien, vyvolá to problémy a trhy prestanú fungovať. Čo keby ale ekonomika nezkolabovala? Malá skupina makroekonómov, do ktorej patrí aj John Cochrane z University of Chicago, tvrdí nasledovné: Keby sadzby boli konštantné, inflácia by sa nakoniec pohybovala smerom k výške sadzieb.
Inak povedané, ak bude Fed držať sadzby nízko po veľmi dlhú dobu, inflácia nakoniec klesne a zostane nízko. Táto logika sa odvíja od takzvanej Fisherovej rovnice a otáča všetko, čo vieme o monetárnej politike, hore nohami. Ak nízke sadzby vedú k nízkej inflácii, znamená to, že Fed robí všetko zle.
Dokonalá racionalita
Asi najvýznamnejším ekonómom špecializujúcim sa na monetárne oblasti je dnes Michael Woodford. Ten s uvedenými argumentmi nesúhlasí. Dôvodom je hlavne to, že popísaná logika predpokladá, že ľudia sú veľmi racionálni a sú schopní vykonávať obrovské množstvo kalkulácií.
Ak sú len čiastočne iracionálne, ekonomika sa správa tak, ako tvrdia keynesiánske modely a pevne nastavené sadzby by nakoniec viedli ku kolapsu ekonomiky. Cochrane prirodzene protestuje, pretože sa domnieva, že makroekonómia musí pracovať s dokonalou racionalitou (rovnaký názor zastáva rada iných ekonómov).
Či už popísaná akademická diskusia dopadne akokoľvek, ukazuje, že vlastne nevieme, čo sa stane, keď držíme sadzby nízko po dlhú dobu. Ak má pravdu Cochrane a jeho prívrženci, dostaneme sa tým k dlhodobo nízkej inflácii či dokonca k deflácii podobnej tej, ktorú trpelo dlhodobo Japonsko. Ak má pravdu Woodford, prišla by nakoniec vysoká inflácia.
A ani jedno z toho nie je dobré. Fed sa tak nesnaží prísť na to, kto má pravdu. Jeho zástupcovia hlavne chcú dostať sadzby o niečo vyššie, aby mali priestor pre pohyb oboma smermi v prípade, že si to budúci vývoj vyžiada. Inak povedané, Grossova interpretácia nie je vôbec bláznivá.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz