Úroky zo slovenských hypoték zdanlivo nepoznajú dno. Priemerné úroky z nových úverov na bývanie sa po mesiacoch trhania nových rekordov zatiaľ ustálili na januárovej výške 2,74 percenta. A vďaka Európskej centrálnej banke by mohli byť čoskoro ešte výhodnejšie.
ECB v snahe odlepiť európsku ekonomiku od nuly nedávno spustila masívne nákupy cenných papierov, najmä štátnych dlhopisov. A tým poslala ich výnosy výrazne nadol. Pokles výnosov zo štátnych dlhopisov ale zvyčajne aspoň do istej miery vplýva aj na úvery. Tie by tak mohli taktiež zlacnieť. Aspoň teoreticky.
V prípade úverov na bývanie by pritom potenciál na slovenskom trhu určite bol. Svedčia o tom tri štatistiky. Prvá – záujem spotrebiteľov o úvery ani zďaleka neslabne, čo sa prejavuje v pokračujúcom raketovom raste zadlženia našich domácností. Priemerné úroky na nových hypotékach pritom dlhodobo utešene klesajú. Ešte v januári 2010 boli na úrovni 5,6 percenta, v januári 2015 to bolo už len spomínaných 2,74 percenta.
Druhá – priestoru na ďalšie zadlžovanie máme ešte dostatok, nakoľko naše domácnosti v zadlžení ešte ani zďaleka nesiahajú na priemer únie. Pre porovnanie, pomer príjmov a dlhov u nás podľa posledných dát (za rok 2013) dosiahol 48 percent, zatiaľ čo v eurozóne až 98 percent.
Tretia – Hoci sa v posledných rokoch zväčšil cenový rozdiel nehnuteľností medzi vidiekom a mestami, rastúci objem poskytnutých hypoték sa do plošného rastu cien nehnuteľností zatiaľ nepremietol. To je dobrá správa, pretože takýto vývoj by už mohol byť prvým príznakom potenciálnych problémov na trhu s nehnuteľnosťami.
Bublina tak zatiaľ ani zďaleka nehrozí. Podľa NBS je jedným z možných dôvodov popularita predčasného splácania hypoték úverom z inej banky. Klienti navyše radi využívajú novú ponuku aj na zvýšenie aktuálneho úveru, vďaka čomu im ostanú peniaze na ďalšie investície do bývania. Takéto hypotéky potom na ceny nehnuteľností netlačia.
Druhou stranou mince však je, že konkurenčný boj o klienta začína zanechávať stopy na slovenských bankách. Dnes majú podiel hypoték na svojich celkových aktívach druhý najvyšší v únii. Hneď po tých estónskych. Vysoká expozícia voči jedinému typu produktu je, samozrejme, potenciálne riziko.
Hoci len v prípade, že by sa niečo pokazilo. Bez zbytočného maľovania čerta na stenu by sa však jedným dychom patrilo dodať, že ak nám niečo ukázala finančná kríza, tak to, že veci sa môžu pokaziť naozaj rýchlo a nečakane...
Záujem o hypotéky na Slovensku každopádne ani zďaleka neutícha a banky sú preto aj naďalej viac než ochotné rozdávať ich čoraz viac a čoraz výhodnejšie. Až tak, že na jeseň musela zasiahnuť NBS voči rizikovým praktikám niektorých finančných domov, ktoré sa pustili do prefinancovávania takmer plnej hodnoty nehnuteľností.
Celkom nový rozmer toho, kam až môže zájsť konkurenčný boj o klienta v prostredí masívneho tlačenia peňazí a extrémne nízkych úrokov, nám však nedávno ukázalo Dánsko. Tamojšia Nordea Bank prelomila doterajšie tabu, keď začala ponúkať hypotéky s negatívnym úrokom.
To znamená, že banka klientom prakticky platí za to, aby si požičali. Na Slovensku sa síce podobných extrémov zrejme nedočkáme, no ďalšie hypotekárne výstrelky, a tým aj lacnejšie bývanie, rozhodne vylúčené nie sú...