Chvalabohu, už sa nevedú diskusie o tom, či sú trhové princípy užitočné a lepšie ako ochranárska politika. Slovenskí priemyselníci to už pochopili, väčšina z nich je na medzinárodnom trhu. Teraz však zisťujú, že u nás doma na trhu energií to nie je v poriadku. Od začiatku roka zažívajú šok najmä z cien elektriny, ktoré požaduje ich dodávateľ -- niektorá z troch regionálnych distribučných spoločností. Ceny, ako ich schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), pokladajú za nekonkurenčné. Preto najmä hutníci a ťažká chémia, ale aj niektoré strojárske podniky, začali zisťovať, či by si podľa trhových pravidiel, ktoré formálne platia aj u nás, nemohli kontrahovať elektrinu individuálne, či už od domáceho alebo zahraničného dodávateľa. S prekvapením zisťujú, že úrad vydal také rozhodnutia, ktoré to fakticky znemožňujú. Priemyselníci sú lojálni, chcú si kúpiť elektrinu v prvom rade od domáceho výrobcu, ale narazili na vysoké ceny. Ide najmä o ceny súvisiacich služieb s dodávkou elektriny. Úrad ich stanovil v pevnej výške na 443 plus 173 Sk (systémové poplatky) pre každého, kto sa rozhodne sám si dohodnúť cenu a dodávku elektriny. Vraj tak chce pomôcť Slovenským elektrárňam. Úrad pre oprávnených odberateľov z regiónu stredného Slovenska pripravil ďalšie prekvapenie. Pre Stredoslovenskú energetiku (SSE) stanovil poplatok za prenos elektriny takmer dvakrát vyšší ako pre Západoslovenskú energetiku. Vraj je to preto, lebo "Stredoslováci" rozvádzajú elektrinu na veľké vzdialenosti, cez strmé a zalesnené kopce. Ale práve tu sa koncentruje ťažký priemysel. Zrejme so zámerom situáciu korigovať, až v polovici januára ÚRSO vydal rozhodnutie, v ktorom zaviedol výhodnejšie ceny pre najväčších chránených odberateľov SSE. Lenže to nie je krok smerujúci k vytvoreniu trhu. Odberatelia, ktorí chcú tieto ceny využiť, musia pristúpiť na sploštenie odberového diagramu a prevziať určité regulačné povinnosti. Prvá požiadavka je logická, ale druhá by sa mala presadzovať za pomoci trhu. K trhu s elektrinou patrí dôležitý segment -- obchody s odchýlkami. Na Slovensku neexistuje organizátor takýchto obchodov a nerozvinul sa žiadny iný segment trhu s elektrinou. Ťažko sa dalo čakať, keď prestala regulácia cien energií podľa politických objednávok, že sa veci v energetike hneď dajú do poriadku. Na druhej strane nie sú signály, že by to ministerstvo hospodárstva vzrušovalo. Jeho aktivita v tejto oblasti akoby sa skončila uzavretím kapitoly "energetika" koncom roka 2001. Odvtedy neurobilo takmer nič v aproximácii úplne nedostatočnej energetickej legislatívy a netlačilo na zainteresovaných, aby zriadili aspoň niektorý segment trhu s elektrinou. Nakoniec si asi zvykneme, že elektrina bude na Slovensku drahšia ako v Poľsku či v Česku. Možno to tak má byť, veď obe spomenuté krajiny majú dostatok primárnych zdrojov najmä uhlia a v ČR aj vysoké zásoby prírodného uránu. Tento nepríjemný fakt mohla vláda priemyselníkom včas povedať a zároveň sa usilovať o pritiahnutie výroby s vyššou pridanou hodnotou. Ak nezmenia pomery v odvetviach, kde elektrina predstavuje významný podiel na vstupoch, postupne skončia u nás energeticky náročné výroby. Lenže trh s elektrinou sa nakoniec musí otvoriť a ak sa dovtedy neskonsolidujú Slovenské elektrárne, môže to znamenať koniec výroby elektriny v niektorých zdrojoch tohto dominantného výrobcu. Je pravda, že štát núti elektrárne do vyššieho odberu uhlia pre výrobu elektriny, ale to nepredstavuje rozhodujúci problém SE. Tých je viac... Od vlády a ministerstva hospodárstva osobitne, čakáme, že ich jasne pomenuje a konečne začne riešiť. Prinajmenšom preto, aby sme po zverejnení predajnej ceny za akciový podiel nemuseli hovoriť o vypŕchnutej zlatej nosnici.