Krach prebudil Detroit z amerického sna (komentár)

Je osud Detroitu iba ojedinelým javom, alebo nevyhnutný osud, ktorý čaká prevažnú časť veľmoci USA? Znamená vyhlásenie bankrotu koniec politiky a viery v nekonečný ekonomický rast? Alebo ide len o bezvýznamnú udalosť na ceste k zvyšovaniu prosperity a prechod k „postpriemyselnej“ spoločnosti, založenej na efektívnom využívaní zdrojov?

Mesto Detroit bolo symbolom amerického sna. Priemyselná výroba a ekonomický rast boli základom úspechu v celých USA. Ešte v 60. rokoch minulého storočia tu bolo najvyššie HDP na obyvateľa, dnes je tu najvyššia miera kriminality. Kedysi tu žilo takmer 2 milióny obyvateľov, dnes je to menej ako 700- tisíc.

Obdobie po 2. svetovej vojne sa v USA nieslo v znamení explozívneho rastu populácie a spotreby energie, rastu produktivity práce, globalizácie, rozvoja technológií, zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti, a kolektívnom zvyšovaní pocitu šťastia obyvateľov.

Rovnaké obdobie však možno opísať aj významnými postupným a občas náhlymi zmenami vo fungovaní ekonomiky. Ak sa pozrieme pozornejšie na zásadné trendy v raste spotreby energie v kombinácii s mierou zadlžovania, možno odhaliť niekoľko fáz vývoja USA (podobne to však platí aj pre zvyšok bohatých krajín). Pozrime sa na nasledujúci graf:

Obr. 1: Vývoj spotreby primárnej energie na obyvateľa (modrá čiara, v jednotkách Btu – britská termálna jednotka) a pomeru celkového dlhu k nominálnemu HDP (červená čiara v jednotkách %). Zvislé prerušované čiary naznačujú fázu expanzie, fázu pomalého poklesu, a fázu rýchleho poklesu. (Zdroj: EIA, St. Louis Fed).

Obdobie od konca 2. svetovej vojny až do konca 70. rokoch bolo charakterizované rýchlym rastom spotreby energie na obyvateľa (2 % ročne) a pomerne stabilnou mierou zadlženia v pomere k hrubému domácemu produktu (0,3 % ročne). Vo všeobecnosti by sme mohli hovoriť o fáze „expanzie“, ktorá do značnej miery postihla väčšinu obyvateľov krajiny.

Začiatok 80. rokov však symbolizujú celkom iné trendy. Spotreba energie na obyvateľa dosiahla v roku 1979 maxima a odvtedy postupne klesá (o 0,5 % za rok), kým naopak, dlh v pomere k HDP sa dostal do fázy exponenciálneho, a teda neudržateľného rastu. V tejto fáze „postupného poklesu“ už možno pozorovať množstvo negatívnych a zhoršujúcich sa dlhodobých trendov ako napríklad:

• rast majetkových rozdielov medzi bohatými a chudobnými
• rast podielu finančného priemyslu na celkovom HDP
• odliv pracovných miest v priemysle do „lacnejšieho“ zahraničia
• pokles kvality vzdelávania
• rast nákladov na zdravotnú starostlivosť
• pokles „pridanej hodnoty“ zadlžovania
• rastúca závislosť od dovozu ropy zo zahraničia
• rastúca korupcia

Tieto a ďalšie dlhodobé negatívne trendy vyústili do finančnej krízy v rokoch 2008-2009, kedy pomer dlhu ku HDP dosiahol maxima a jeho pokles naštartoval fázu „rýchleho poklesu“. V minulosti bolo vytvoreného príliš veľa dlhu, ktorého záväzky nebude možné v budúcnosti ani zďaleka naplniť. Túto skutočnosť nezvrátia ani takmer nulové úrokové sadzby centrálnej banky, ani jej nekonvenčné zásahy do ekonomiky, ako je pokračujúce „kvantitatívne uvoľňovanie“, teda nakupovanie „zlého“ dlhu.

Bankrot mesta Detroit nie je ojedinelou udalosťou na „ceste k prosperite“, ale iba súčasťou novej éry vo vývoji USA, ktorá sa ešte len začína. USA sa dostalo do počiatočnej fázy „rýchleho poklesu“, ktorá bude ešte niekoľko rokov, možno desaťročí, trvať. Ako sa s týmto táto ešte stále ekonomická veľmoc vyrovná, uvidíme v najbližších rokoch.