Nemecký ústavný súd rozhoduje o programe OMT Európskej centrálnej banky. V Británii sa stupňuje dvojznačnosť v postojoch k EÚ. Grécko opäť v kurze euroságy s bezradnou Trojkou v pozadí. Vitajte v ďalšom týždni eurokrízy.
Po bankovej kríze na Cypre, zajačích úmysloch Británie, či rastúcom euroskepticizme v Nemecku, sa pozornosť opäť raz upriamuje na Grécko. Dlh krajiny je stále astronomický, a aj napriek pôvodným predpovediam ostane Grécko šiesty rok po sebe v recesii. Európskej komisii preto neostáva tvrdiť nič iné, než to, čo hovorí vždy: dávame recesii rok, maximálne dva.
Vývoj však už rozhádal aj všemocnú Trojku (ECB, Medzinárodný menový fond, Európska komisia), ktorá vyjednáva podmienky pre poskytnutie pomoci skrachovaným európskym ekonomikám. MMF vyčítal Európskej komisii, že reštrukturalizácia dlhu, ktorá sa uskutočnila minulý rok, prišla neskoro. EK mala podceniť aj prorastové opatrenia.
MMF však tiež nie je bez viny. Interný dokument odhalil, že jeho predstavitelia pravdepodobne úmyselne klamali o udržateľnosti a splatiteľnosti gréckeho dlhu. Všetko s dobrým úmyslom nešírenia nákazy po zvyšku eurozóny. Tej nákazy, ktorá sa šíri Európou už 5 rokov ako mor.
Zatiaľ čo sa Trojka háda, balvan dlhov letí dolu kopcom ďalej. Vrabce preto čvirikajú, že Grécku bude treba odpustiť ďalšiu časť dlhu. Len za posledné 3 roky pritom EÚ do Grécka naliala vyše 200 miliárd eur. Aj to je jedným zo symptómov európskej schizofrénie: potrebujú Gréci ďalšie pôžičky alebo naopak ďalšie osekanie dlhu? Alebo oboje naraz?
Grécko vie byť v posledných rokoch samé prekvapenie a tak tento neoficiálny raj zamestnancov verejnej správy v priebehu pár dní zrušil verejnoprávnu televíziu a rozhlas s 2 500 zamestnancami. Verejnoprávne médium má byť neskôr v menšom rozsahu obnovené. Hádam to medzičasom grécka verejnoprávnosť nejako prežije.
Nemilým prekvapením pre Grékov bola nevydarená privatizácia štátneho plynárenského monopolu, ktorý nenašiel kupcu. Gréci tak budú musieť hľadať 900 miliónov eur na splnenie podmienok Trojky niekde inde. Jediné, čo je horšie, ako keď zahraniční imperialisti kupujú vaše rodinné striebro je, keď ho kúpiť vôbec nechcú.
V Nemecku sa v týchto dňoch dostal pred Ústavný súd program OMT Európskej centrálnej banky, teda program neobmedzeného skupovania dlhopisov zadlžených európskych krajín. Keďže Nemci tušia, že dlhy nakoniec bude musieť niekto zaplatiť, Ústavný súd má posúdiť, či je neobmedzenosť v súlade s nemeckými zákonmi.
Ústavný súd je aj pod tlakom verejnosti. 48 % Nemcov by skupovanie dlhopisov zo strany ECB zmietlo zo stola. Nerozhodnosť sa tak netýka len Trojky. Podľa posledných správ je totiž stanovisko súdu k OMT podobné ako v minulých prípadoch týkajúcich sa európskych záchranných mechanizmov: „Áno, ale...“ OMT zrejme dostane zelenú s určitými obmedzeniami. Nech je teda ECB sýta, aj nemecký volič celý. ECB je však aj napriek kuvikom trvajúcim na zákonných postupoch ochotná pomôcť eurozóne stoj čo stoj a tak sa stále pohráva aj s myšlienkou záporných úrokových sadzieb na úložkách komerčných bánk.
Rozbiehajúce sa rokovania medzi EÚ a USA o zóne voľného obchodu narážajú na nevôľu Francúzov. Tí sa vyhrážajú vetovaním rokovaní, ak z nich nebude vyňatý audiovizuálny priemysel. Zrejme sa tak snažia ponechať si páky na ochranu národa pred Lady Gaga a Justinom Bieberom.
Veľká Británia síce zónu voľného obchodu medzi USA a EÚ podporuje, vo svojom zotrvaní v EÚ už má ale jasno o čosi menej. Referendum o vystúpení z EÚ je čoraz reálnejšie. Premiér David Cameron zdôraznil, že je záujmom Británie hrať prvé husle v nadnárodných organizáciách, vrátane EÚ. Čelí však stúpajúcej opozícii aj vo svojej vlastne strane, ktorá je iného názoru. Aj napriek siláckym rečiam Britská vláda medzičasom vybrala 30 až 40 kľúčových úprav zo 130 európskych dohôd z oblasti trestného práva, ku ktorým sa plánuje pripojiť. Tento krok príliš nepotešil tamojších euroskeptikov, ktorí dúfali, že Británia sa k dohodám nepripojí vôbec.
Na záver máme z EÚ aj dobré správy. Po nedávnom zamietnutí zákazu opätovného dopĺňania fľašiek s olivovým olejom sa tentokrát spojili Veľká Británia, Holandsko a Nemecko, a spoločne odmietli pripravovanú smernicu o ochrane dát. Ako to už u eurosmerníc býva, dobrý úmysel zabíjajú obrovské vedľajšie škody. V tomto prípade nárast nákladov vyplývajúci z povinnosti auditu ochrany dát aj pri malých firmách. Skúsenosti z Nemecka pritom ukazujú, že nedostatočná ochrana dát väčšinou spočíva v banalitách ako zabudnutý papier v kopírke či heslo typu nbusr123.
Keď už hovoríme o ochrane dát, nedá sa nespomenúť program PRISM amerických tajných služieb. Podľa medializovaných informácií tajné služby monitorujú internetovú komunikáciu svojich občanov a majú v ňom byť zapojené aj globálne firmy ako Google a Facebook. Európski predstavitelia preto vyjadrili obavy, či cez program nie sú špicľovaní aj občania EÚ.
Tak či onak, tajnými službami nerušený víkend vám želá
Ján Dingaanalytik INESS |