Minulý piatok som dostal otázku, že či je členstvo Slovenska v eurozóne výhodné alebo nevýhodné. (že vraj bolo nejaké výročie ohľadom eura na Slovensku, ja osobne som ale žiadne, ktoré sa viaže na tento začiatok februára nezaznamenal, ale možno mám len krátku pamäť). Narýchlo som odpovedal niečo v tom zmysle, že pokiaľ v rámci menovej únie krajina nepotrebuje výrazne slabšiu (v niektorých prípadoch aj silnejšiu) menu, tak na samotnej mene až tak nezáleží. Slovensko to v súčasnosti nepotrebuje, a tak zásadným negatívom členstva v eurozóne ostáva len pomoc problémovým krajinám, z ktorej sa časť zrejme stane nenávratnou.
Dnes som sa na túto tému pozrel podrobnejšie. Ako relevantnú vzorku som vybral krajiny EÚ bývalého východného bloku, ktoré sú a nie sú v eurozóne (Rumunsko a Bulharsko som započítaval až od roku 2007). Vzhľadom na inú dynamiku ekonomík nepostsocialistických krajín nepovažujem za vhodné ich do týchto porovnaní zahŕňať. Najprv som sa pozrel na rast HDP. Na prvý pohľad sa môže zdať, že rozdiel medzi tým, či sú postsocialistické krajiny EÚ členmi eurozóny alebo nie, minimálny. Tu je graf vývoja rastu HDP (MMF):
Takéto porovnanie ale nie je úplne vhodné. A to z toho dôvodu, že keď sa bavíme o vplyve eura na ekonomiky týchto krajín, tak sa bavíme o existencii vlastnej plávajúcej meny, skrz ktorú sa ekonomika lepšie prispôsobuje šokom. Ostatné faktory sú marginálne. A tak musíme preskupiť pobaltské krajiny a Bulharsko, ktoré majú svoje meny naviazané na euro a teda nie sú schopné robiť samostatnú monetárnu politiku a nechať si plávať meny, do skupiny krajín, ktoré sú v eurozóne. A tu už dostávame iné výsledky (MMF):
A to predovšetkým do roku 2010. Kým v prvom grafe sa krajinám v eurozóne darilo počas krízy aj po nej o niečo viac (bavíme sa o Slovinsku od 2007, Slovensku od 2009 a Estónsku od 2011), tak v druhom grafe, kde sú pobaltské krajiny od roku 2004 vedené ako člen eurozóny to bolo počas krízy naopak. Ich ekonomiky zaznamenali dvojciferné prepady.
Na pobaltských krajinách je vidno typický neduh členstva v menovej únii, do ktorej nepatria. Tieto krajiny si naviazali meny ne euro a boli tak nútené držať nižšie úrokové sadzby, než by sa im hodili (síce ich držali o niečo vyššie ako eurozóna, v praxi to bolo jedno, lebo každý si bral lacnejšie úvery v eurách). Ekonomiky sa nafúkli, čo spôsobilo vyšší rast do roku 2007 a potom spľasli. Od roku 2011, kedy sa situácia v pobaltských krajinách ustálila, je už vývoj v krajín s plávajúcimi menami a krajín platiacimi eurami alebo menami naviazanými na euro podobný.
Vývoj HDP však podľa môjho názoru nie je úplne kľúčovým faktorom pre posúdenie toho, ako menová únia vplýva na ekonomiku danej krajiny. Dôležitejším ukazovateľom je schopnosť ekonomiky produkovať pracovné miesta. A tu majú postsocialistické krajiny mimo eurozóny jednoznačne navrch, pretože si šoky môžu kompenzovať slabšou menou. Nasledujúci graf ukazuje vývoj počtu pracovných miest v postsocialistických krajinách s plávajúcimi menami a fixnými. Hodnota 100 ukazuje počet pracovných miest v roku 2004 (eurostat):
Problém majú predovšetkým pobaltské krajiny, ktoré by jednoznačne potrebovali slabšiu menu, aby dokázali podporiť svoj trh práce. Vzhľadom na vysoké percento úverov v eurách to ale pre nich bolo nereálne, a tak utekali do eurozóny, aby fixný kurz ich meny zagarantovala ECB. Miera nezamestnanosti to síce až v takej miere neukazuje, tu ale svoju úlohu zohralo masové vysťahovalectvo. Keď sa pozrieme na jednotlivé krajiny, tak všetky s plávajúcimi menami sú na tom lepšie ako tie s fixnými kurzami. V tabuľke je rozdiel medzi hodnotou indexu z predošlého grafu z konca roka 2013 a maximálnou hodnotou z 2007/2008 (eurostat):
Táto tabuľka ukazuje, že pre pracovný trh je členstvo v eurozóne, resp. mena pevne naviazaná na euro nevýhodou.
Ako je na tom Slovensko? Čo sa týka rastu HDP, tak je na tom zo všetkých postsocialistických krajín od roku 2004 druhé najlepšie, úplne tesne za Poľskom (grafom či tabuľkou už nebudem spamovať). Avšak čo sa týka trhu práce, tak predošlá tabuľka ukazuje, že v tvorbe pracovných miest za krajinami s plávajúcimi menami zaostáva. V rámci krajín bez plávajúcej meny je na tom naopak najlepšie. Naznačuje to teda to, že Slovensko by potrebovalo mierne slabší kurz meny, než aký má v súčasnosti.
Narýchlo som sa podľa vývoja okolitých mien pokúsil načrtnúť, kde by sa mohla v súčasnosti obchodovať slovenská koruna voči euru, pokiaľ by Slovensko nebolo v eurozóne a vyšlo mi niekde v rozmedzí 33-34. Konverzný kurz bol pritom 30,126. Teda zhruba o 10 % vyšší:
Zase veľká katastrofa ako pri niektorých ďalších krajinách to nie je, väčšina domácností a firiem z fixného kurzu profituje. Zo sociálneho pohľadu ale za to platí niekoľko tisícok nezamestnaných (môj mega-rýchly a mega-hrubý odhad na základe jedného hárku v exceli je cca 25 tis. ku koncu roka 2013, v súčasnosti to už bude menej).
To, že ale v súčasnosti Slovensko výrazne menovou úniu netrpí, dokonca nie je možné jednoznačne povedať ani to, či pozitíva (nižšie náklady na konverziu, na poisťovanie menového rizika, vyššia stabilita pre investorov, nižšie úročenie) neprevážili negatíva (slabší pracovný trh, transfery do problémových krajín), ale neznamená, že sa tak v budúcnosti nemôže stať. A to v prípade, keby z dôvodu nejakého šoku potrebovalo Slovensko výrazne slabšiu (vo výnimočnom prípade výrazne silnejšiu) menu. Nadhodnotená mena totiž vytvára dieru na trhu práce, čím je nadhodnotenejšia, tým je diera vyššia. Gréci a Španieli by o tom vedeli rozprávať. Naopak o potrebe silnejšej meny a drahých importoch by vedeli hovoriť Rusi.
Je ale potrebné povedať, že v dohľadnej dobe nič také nehrozí (píšem o nadhodnotenej mene). Kľúčovým ukazovateľom pre problémy tohto typu je deficit platobnej bilancie. Ten keď je vysoký, tak naznačuje stratu konkurencieschopnosti, ktorá sa kompenzuje požičiavaním si zo zahraničia (ktoré by bolo pri plávajúcej mene sprevádzané tlakom na oslabovanie meny). A problém nastane, keď sa kohútik peňazí zo zahraničia priškrtí. Slovensko však v súčasnosti hospodári s miernym prebytkom platobnej bilancie.
Na záver pridávam tabuľku vývoja salda platobnej bilancie (% HDP) postsocialistických krajín bez plávajúceho kurzu (MMF):
Komentár bol zverejnený na stránke Xpuls.cz