-
Globálna ťažba konvenčnej ropy od roku 2005 stagnuje
-
Globálny vývoz ropy od rokov 2006-07 klesá
-
Prakticky všetok rast ťažby ropy po roku 2008 je vďaka nekonvenčným zdrojom ropy, prevažne v USA a Kanade
-
V dôsledku súčasných nižších cien ropy je ťažba nekonvenčnej ropy z bridlíc a ropných pieskov ekonomicky stratová
-
Rast nekonvenčnej ťažby ropy bol do značnej miery umožnený rastom dlhu a nízkymi úrokovými sadzbami
-
Pokles globálnej ťažby ropy (konvenčnej+nekonvenčnej) možno očakávať v horizonte najbližších 1 až 5 rokov
Ak sa pozrieme na akékoľvek štatistiky za posledných 250 rokov, uvidíme exponenciálny rast. Od vymierania biologických druhov, cez ľudskú populáciu, spotrebu energie, až po množstvo peňazí v obehu. To všetko nám umožnil objav fosílnych palív a s nimi súvisiaca lacná energia, ktorá umožnila rozvoj lekárskych vied, ale predovšetkým zabezpečila možnosť dopestovať dostatok potravín. Z toho tiež vyplýva, že bez adekvátnej náhrady, koniec (exponenciálneho) rastu lacnej energie z fosílnych palív, skôr či neskôr prinesie aj koniec (exponenciálneho) rastu všetkého ostatného. Kým obnoviteľné zdroje energie poskytujú určitú náhradu za výrobu elektriny z fosílnych zdrojov v podobe uhlia a zemného plynu, takúto náhradu za tekutú formu fosílnych zdrojov, teda ropu, zatiaľ nemáme. Preto predstavuje globálny ropný zlom, tj. obdobie maximálnej ťažby ropy, globálny problém.
Problematiku ropného zlomu spopularizovali koncom minulého tisícročia geológovia Colin Campbell a Jean Lahherére (Scientific American, 1998). Po zverejnení ich článku s názvom „Koniec lacnej ropy“, vzrástla reálna cena ropy z menej ako 25 dolárov za barel, na viac 140 dolárov za barel v roku 2008. Potom prišla globálna finančná kríza, krátkodobý prepad ceny ropy na 35 dolárov, a opätovný rýchly rast ceny oscilujúci v rozmedzí 80 až 110 dolárov. V polovici minulého roku prišiel znovu rýchly pokles ceny ropy a dá sa dnes pohybuje v rozmedzí 50-60 dolárov.
Jeden z významných faktorov pre ropný biznis a jeho oživenie bola reakcia centrálnych bánk na finančnú krízu. Tie, v záujme oživenia ekonomiky a reštartovania rastu znížili úrokové sadzby. To zjednodušilo možnosť zadlžovania, a to využili mnohí investori pre veľké investície do sľubného biznisu ťažby nekonvenčnej ropy pomocou tzv. „hydraulického štiepenia“ (angl. hydraulic fracturing, u nás hovorovo „frackovanie“). Zefektívnenie tejto metodiky známej desaťročia v kombinácii s nízkymi úrokmi, opätovne rastúcimi cenami ropy, ako aj značným nadhodnocovaním vyťažiteľných zásob, sľubovali rozmach tohto priemyslu. Ťažba ropy v USA po desaťročiach poklesu zaznamenala rekordný rast. To mnohých viedlo k úvahám o energetickej revolúcii a dosiahnutí „energetickej nezávislosti“ USA. Obavy z ropného zlomu, ak také niekedy naozaj boli, boli zatlačené do pozadia. Ako už mnohokrát v histórii, zvestovatelia „skazy“ sa mýlili.
Čo hovoria globálne štatistiky o ťažbe ropy? Nasledujúci graf ukazuje vývoj ťažby ropy od roku 1994 do polovice minulého roku (Obr. 1):
Obr. 1: Ťažba ropy konvenčnými metódami (modrá), ťažba z ropných pieskov v Kanade (žltá), a ťažba ropy metódou hydraulického štiepenia v USA (čierna). (Zdroj: Euan Mearns).
Od roku 2005 sa globálna ťažba ropy konvenčnými metódami nezvýšila, teda stagnuje už približne 10 rokov. To odpovedá prognózam geológov, ktorí vychádzali zo známych, teda objavených ropných polí. Pesimistickejšie prognózy ropného zlomu nepredpokladali taký prudký rast ťažby nekonvenčnej ropy, avšak úvahy o novej energetickej revolúcii sú podobne prehnané.
Prudký pokles ceny ropy za posledné mesiace totiž znamená, že ťažba nekonvenčnej ropy nie je návratná. Odhliadnuc od vysokých energetických vstupov, spotreby veľkých objemov vody, a rastu rizika zemetrasení, je tento spôsob ťažby spojený s rýchlym vyčerpávaním polí. Ten je približne 10-násobne rýchlejší (40 %/rok), ako v prípade konvenčnej ropy (4-5 %/rok). Tak ako sme boli v prípade finančnej krízy svedkami prasknutia hypotekárnej bubliny spojenej s poklesom ceny a hodnoty nehnuteľností a nárastom nesplácaných úverov, teraz sme svedkami prasknutia ropnej bubliny spojenej s poklesom ceny ropy a hodnoty ropných spoločností a ich začínajúcimi krachmi v dôsledku neschopnosti splácať úvery. Niekoľko-mesačný pokles ceny ropy sa už začína prejavovať aj v ťažbe, a americká Energetická informačná agentúra (EIA) predpokladá celkový pokles ťažby nekonvenčnej ropy v máji tohto roku (Obr. 2). Je možné, že údaje EIA sa ukážu ako nadhodnotené, pretože podľa aktuálnych informácií, ťažba ropy na jednom z najväčších polí (Bakken, Severná Dakota) klesá už od decembra minulého roku.
Obr. 2: Zmena v objeme (v bareloch za deň, 1 barel = 159 litrov) vyťaženej nekonvenčnej ropy za daný mesiac v USA. Podľa Energetickej informačnej agentúry môžeme už v máji tohto roku očakávať výraznejší pokles prvý krát od počiatku jej ťažby. (Zdroj: Ron Patterson podľa údajov EIA).
Ak nedôjde k nárastu ceny ropy v krátkom čase, pokles ťažby ropy bude pokračovať. To by znamenalo aj koniec rastu ťažby ropy v globálnom meradle. Predzvesť toho, že môže priniesť klesajúca dostupnosť ropy v prípade, že ju nedokážeme nahradiť, vidíme dnes napríklad v krajinách ako je Sýria alebo Jemen, či Egypt. V týchto krajinách množstvo vyťaženej ropy, ako aj zisky z jej vývozu, dlhodobo klesajú.
Ďalší indikátor toho, že svet je v období zásadných zmien, naznačuje aj vývoj globálneho vývozu ropy (Obr. 3).
Obr. 3: Vývoj globálneho vývozu ropy. Maximum vývozu ropy bolo dosiahnuté v rokoch 2004-7 a odvtedy klesá. (Zdroj: Ron Patterson podľa údajov EIA, OPEC).
Pokles vývozu je, okrem samotného vyčerpávania ropných polí, urýchlený najmä tým, že v mnohých exportujúcich krajinách (Saudská Arábia, Irán, Venezuela, atď., výnimka je napríklad Rusko alebo Nórsko) rýchlo rastie počet obyvateľov a tým zostáva menej ropy pre vývoz. Ropa tu tiež častokrát býva veľmi lacná a vlády ju dotujú, čo ďalej zvyšuje jej spotrebu. Celkový vývoz ropy teda zákonite musí rásť pomalšie, respektíve klesať rýchlejšie, ako jej celková ťažba. Rozvinuté krajiny sú takisto menej konkurencie schopné v porovnaní s rozvojovými krajinami, keďže tu je lacnejšia pracovná sila, tieto krajiny v súťaži o dovoz ropy vyhrávajú. Kým napríklad počas finančnej krízy rast dovozu ropy do krajín ako je Čína alebo India nespomalil, v krajinách OECD je dnes spotreba (a do menšej miery aj dovoz) ropy takmer o 10 % nižšia oproti maximu v roku 2005. To je spojené aj s pokračujúcou ekonomickou stagnáciou či recesiou v mnohých krajinách (EÚ, Japonsko), v lepšom prípade s pomalým rastom ekonomiky (USA). Časť poklesu spotreby a dovozu bolo pokrytých nárastom domácej ťažby ropy v USA.
Ťažba nekonvenčnej ropy z bridlíc ani zďaleka neznamená zažehnanie problémov súvisiacich s ropným zlomom. V niektorých krajinách klesajúca ťažba ropy významne prispela k jej vnútornej nestabilite (Egypt, Sýria, Jemen), spotreba ropy v mnohých rozvinutých krajinách OECD klesá v dôsledku vyššej konkurencieschopnosti lacnejších rozvojových krajín. Mnohí analytici predpokladali s príchodom ropného zlomu aj nárast geo-politického napätia medzi veľmocami (Rusko vs. Západ), a to sa do značnej miery dnes deje. Nekonvenčná ropa pravdepodobne pomohla oddialiť najhoršie dôsledky vyčerpávania ropy o niekoľko rokov a najhoršie predpovede sa našťastie nenaplnili. Na druhú stranu sa zvýšilo množstvo globálneho dlhu, a tiež pokles ťažby ropy, ktorý nás nevyhnutne čaká, bude rýchlejší, ako by bol bez ropy z bridlíc.