Rozhovory o skúsenostiach Rakúska po začlenení do Európskej únie sú informačne bohaté. Najdôležitejšie je, že potvrdzujú zákon zužovania perspektív. Prinášajú nám jasné posolstvo o tom, že prvé roky v spoločenstve sú pre podnikateľskú sféru aj pre obyvateľstvo veľkou skúškou, na ktorú vôbec nie sme pripravení. Naši odborníci sú s rakúskymi zajedno: Nevyhnutná intenzifikácia produkcie nám prinesie ďalší výrazný úbytok tradičných podnikov a pracovných príležitostí, najmä -- ale nielen -- v agropotravinárskom sektore. Sľubovaný prudký rast nezamestnanosti v prvých rokoch po vstupe by mohol Slovensku na pozadí súčasného zúboženého trhu práce priniesť skutočnú katastrofu. Ak by sme si aj dovolili vyjadriť celkom súkromný názor, že je jedno, či do únie vstúpime alebo nie - nič sa nedeje. Tento proces sa už dávno začal a je nezvratný.
Ocitli sme sa na ceste, ktorá sa nám pred očami priveľmi zužuje. Tradičný uhol pohľadu nestačí. Ak chceme prežiť, budeme ho musieť podstatne rozšíriť. Budeme sa musieť dobre poobzerať po ďalších cestách a šikovne sa obracať.
Potrebujeme kvalifikované prieskumy trhu. Musíme sa predsa dozvedieť, kam orientovať nové podnikateľské aktivity. Kde máme rezervy? Kde existuje neuspokojený dopyt? Čo pre seba robíme? Hľadáme nové možnosti vytvárania pracovných miest alebo sladko spíme?
Nevieme, kde budeme hľadať prácu a prostriedky do štátnej pokladnice, ak nám na Slovensku zostanú dva-tri cukrovary a niekoľko mliekarní, zdecimujú sa kapacity výrobcov cukroviniek a trvanlivého pečiva, skrachujú mlynárske a pekárske prevádzky a ďalšie poľnohospodárske podniky. A pretože to dodnes nevieme, našou prioritou by rozhodne nemali byť diskusie o daňovej reforme, interrupciách ani Saddámovi.
Možno je dobrou šancou orientovať sa na dodávky automobilov, obchod, priemysel a služby voľného času, elektroniku či informačné technológie. To všetko dnes "letí" u susedov. Alebo by nás zachránili jahody, ktorých pestovanie odrazilo nový hospodársky vzostup Španielska? Zatiaľ to nevieme. A nevieme ani len to, kedy sa to dozvieme. Ba zdá sa, že nás to vôbec nezaujíma.
Už včera sme sa mali začať obzerať po nových možnostiach, hľadať nové trhy, podporovať nové smery podnikania. Lebo dnes ani zajtra to nikto za nás neurobí, a už vôbec nie zahraniční investori, od ktorých čakáme spásu. Z biedy nás nevytrhne pár stoviek pracovných miest v nových intenzifikovaných závodoch, kde sa vyskytuje desať ľudí na štvorcový kilometer a všetko robia múdre stroje.
Zostáva to iba na nás. Na vysoko vzdelaných, kvalifikovaných a pružných obyvateľoch prírodného zázraku. Práve tak nás a našu krajinu hodnotia zahraniční investori. No chýba nám sebavedomie -- stále čakáme na spasiteľov zvonka. Ak si máme rozšíriť perspektívy, musíme hľadať v sebe, u seba a okolo seba. Preskúmať najbližšie a najdostupnejšie možnosti. Svoje.
StoryEditor